Možno ste už múzeum Otisa Lauberta navštívili. Ja som ho objavila len nedávno. Vstúpila som do priestoru, v ktorom si humor a invencia bratsky podávajú ruku. Prezerala som si diela s názvami ako Liečivý obraz, A predsa sa krčí či Hodinár a neubránila som sa srdečnému smiechu. Ocitla som sa vo svete originálnej poetiky, osviežujúcej tvorby. „Ak je každé umelecké dielo autoportrétom, potom možnosť porozprávať sa s autorom týchto diel bude vzácnou príležitosťou stretnúť výnimočného človeka,“ pomyslela som si. A bolo to tak.

Rozhovor: Kamila Balcová
Foto: Juraj Bartoš

Continue reading

Skôr ako vo svete vypukol boom s omaľovánkami pre dospelých, Slováci tú svoju už dávno mali. Vďaka mladej energickej dáme, Ivane Drobnej, sa do kníhkupectiev dostal výnimočný výtvarný projekt, ktorý v sebe spojil radosť z vyfarbovania a zároveň predstavil širokej verejnosti práce 16 mladých umelcov. Rok a pol po vypredanej prvej časti Omaľovánky prichádza jej autorka s novým zborníkom, obohateným o 22 sviežich diel. Autori jednotlivých prác sú animátori, ilustrátori, grafici aj vyštudovaní výtvarníci. „Chceme ukázať, akí šikovní ľudia tu tvoria,“ vysvetľuje dôvod vzniku Omaľovánky 2.0. Drobná. Výsledkom je knižka, ktorá spája milú kreativitu a fantáziu sveta detí s precíznosťou a detailmi sveta dospelých.

Rozhovor: Kamila Balcová
Foto: Juraj Bartoš, Martin Haburaj

Rozhovor s básnikom,prozaikom a maliarom, Ivanom Koleničom

Stretli sme sa pred Rolandovou fontánou. Až do momentu, kým som ho uvidela, ako nám kráča naproti, som si nebola istá, či vôbec príde. Napokon, videli sme sa len dvakrát. U Andyho Turana v záhrade pred siedmimi rokmi a pred mesiacom na Bratislavskom hrade, kde vystavoval svoje obrazy. S mojím bratom, ktorého portréty ľudí ma vždy nanovo fascinujú – ich atmosférou a schopnosťou zachytiť jemnú stopu k príbehu človeka – sme sa spolu vybrali do niekoľkých podnikov poludňajšej Bratislavy. Míňame obchodíky so suvenírmi, kaviarne, butiky. Rozprávame sa za chodu alebo sediac pri pive, fotíme, mlčíme, smejeme sa – a opäť sa premiestňujeme z miesta na miesto. Čas akoby sa zastavil, znehybnel. Do chvíle, kým nevidím, ako spolu vychádzame z Dómu sv. Martina. Tu sa opäť rozbieha. Raz, dva, tri – niekto nepríjemne nahlas zatlieskal. Zrazu sa narýchlo lúčime a ani neviem ako, Ivan je preč. Mizne náhle, nečakane. Ostávame sami. Chvíľu tomu nechceme uveriť. Zbiehame po schodoch. Začínam okolo seba opäť vnímať ulice plné cudzích ľudí, nechtiac do nich vrážam, pomaly sa prebúdzam do reality. Ruch mesta nás pohlcuje a ostré slnko mi káže nasadiť si okuliare. Prečo cítim ten zvláštny smútok?

Sochárske umenie Martina Dzureka vás nenechá ľahostajnými.  Možno sa na pár minút stíšite. A možno vo vás rozohrá dialóg.

Continue reading

Rozhovor s básnikom, prozaikom a publicistom, Andrijanom Turanom

Knihy miloval od detstva. Vyrastal na príbehoch od Verneho, Maya a inšpiráciu mal aj v najbližšom okolí. Obaja jeho rodičia sa venovali úspešne písaniu. Ich domáca knižnica sa stala pre 6-ročného chlapca magickou bránou do nepoznaných svetov a pútavých dobrodružstiev. Netrvalo dlho a postupom času do nej začali pribúdať aj jeho vlastné príbehy. Do literatúry vstúpil Andrijan Turan básnickou zbierkou Ozvena vo všetkých jazykoch. Písal sa rok 1986. Odvtedy vydal ďalších 7 básnických zbierok a 1 zbierku próz. Dnes žije v domčeku pri lese na okraji Bratislavy a pracuje ako redaktor pre mesačník EXclusive magazín…

S Igorom Piačkom som sa prvýkrát stretla ešte ako dieťa. Mala som 11 rokov. V tom čase vydával môj otec knihu Strigôňove prázdniny, ktorú Igor ilustroval. Predobrazom dievčatka, ktoré príde k dedkovi Strigôňovi na prázdniny, som sa stala ja. Prešlo ďalších, takmer dvadsať rokov, a my sme sa opäť stretli. Tentokrát som si z Igorovho ateliéru odniesla potrét 30-ročnej ženy. Kruh sa uzavrel. Ostali však otázky. Igorove obrazy ma veľmi zaujali. Začala som byť zvedavá na jeho tvorbu, na jeho cestu výtvarníka. Z našich stretnutí a korešpodencie napokon vznikol tento rozhovor, za ktorý som vďačná.

Foto: Andrej Balco

Spracovala: Kamila Balcová

Rozhovor s Máriou Valenčíkovou,

Foto: archív M.V.

Jedni jej obrazy milujú, iní „nemusia.“ Hula svojou tvorbou jednoznačne vzbudzuje emócie. Kým pred pár rokmi bola ešte neznámou študentkou dizajnu na STU, v súčasnosti má už za sebou výstavy v Múzeu Andyho Warhola či Vojtecha Löfflera. Pozitívny vzťah k móde premenila na vlastnú kolekciu modelov s vizuálmi jej diel. „Určite je veľa ľudí, ktorých asi moja farebnosť irituje, ale zas aj mnoho takých, samozrejme vrátane mňa, ktorých to baví a osviežuje,“ hovorí na margo svojej tvorby.

Continue reading