mlsna emma

V Pezinku sa žije dobre. Máme tu všetko, čo potrebujeme. Zámocký park, plaváreň, Malé Karpaty a vo vinohradoch prísľub lahodného vína. A k tomu Mlsnú Emmu. Pezinčania vedia, o čom hovorím. Mnohí do nej neraz zavítajú.

Text, photo: Kamila Balcová

Usadia sa v pohodlnom kresle, objednajú si svoj obľúbený pohárik čokolády, alebo chutnej kávy. Mlsná Emma je kaviareň, v ktorej sa rada zastavím aj ja. Od milých časníkov si vypýtam Maxima / dvojité kapučíno/, prehodíme spolu pár priateľských slov a deň je ihneď krajší. Rada si obzerám po stenách rozvešané obrazy, v ktorých sa usalašili mačky, vtáčatá, alebo aj deti a  cítim sa ako vo svojej obývačke, ako doma. Keby ste ma pozornejšie sledovali, možno by ste si všimli, ako si neraz s uľahčením povzdychnem: Aaaach, ako je tu dobre.

Nebolo tomu inak ani v nedeľu, keď sme si s maminou vyšli do Emmy na kafíčko. Kým som čakala na Maxima, uvelebená vo svojom obľúbenom kresle pri okne, rozhliadala som sa po miestnosti. A zrazu som ich zbadala! Knihy v regáli. Začala som premýšľať, odkedy tam sú. Ako to, že som si ich doteraz nevšimla? Že by moje mlsné oči hltali všetky tie čokoládky, pralinky a tortičky a všetko ostatné prehliadli? V duchu som ich vyhrešila! Pozorne sa prizerajte, nič sa neopakuje.

Načiahla som sa za knihami. Na obale jednej z nich stálo: Robert Fulghum, „Všechno, co opravdu potřebuju znát, jsem se naučil v mateřské školce.“ Otvorila som ju. Už po prvých vetách mi bolo jasné, že som spravila dobre. Na každej novej stránke sa mi odkrýval svet láskavého humoru, krajina neobyčajnej každodennosti. Hádam sa nič nestane, ak vám časť z nej odcitujem. Počúvajte: „Všechno, co opravdu potrěbuju znát o tom, jak žít, co dělat a jak vúbec být, jsem se naučil v mateřské školce. Moudrost mě nečekala na vrcholu hory zvané postgraduál, ale na pískovišti v nedělní škole. Tohle jsem se tam naučil:

O všechno se rozděl.

Hraj fér.

Nikoho nebij.

Vracej věci tam, kde jsi je našel.

Uklízej po sobě.

Neber si nic, co ti nepatří.

Když někomu ublížíš, řekni promiň.

Před jídlem si umyj ruce.

Splachuj.

Teplé koláčky a studené mléko ti udělaj dobře.

Žij vyrovnaně – trochu se uč a trochu přemýšlej a každý den trochu maluj a kresli a zpívej a tancuj a hraj si a pracuj.

Každý den odpoledne si zdřímni.

Když vyrazíš do světa, dávej pozor na auta, chytni někoho za ruku a drž se s ostatními pohromadě.“

Knihu som do regálu nevrátila. Namiesto toho som majiteľa čokoládovne pekne poprosila, aby mi ju požičal. A viete čo? On mi k nej pribalil ešte jednu, s príznačným názvom „ Ach jo.“ Sľúbila som mu, že sa o knižky dobre postarám a rýchlo mu ich prinesiem naspäť. Potom som si však uvedomila, že niektoré knihy je lepšie čítať pomaly. Táto bude jednou z nich. Chvíľu potrvá, kým sa na poličke opäť objaví. Nemajte mi to za zlé.

Môj priateľ má známeho, ktorý sa chváli tým, že za celý život neprečítal ani jednu knihu. Vraj načo čítať cudzie výmysly. Nie je však všetko okolo nás nieči výmysel? Stolička, na ktorej sedíme, šaty, ktoré si obliekame, auto, v ktorom sa vozíme. Som rada, že Fulghum pozoroval svet okolo seba a vymýšľal vety, z ktorých vznikli knihy. Knihy, ktoré zahrejú ako dobrá káva u Emmy.

 

mlsna emma-3

mlsna emma fulghum 2


Lifestyle
Author: kaminotes

Get Connected