uvodna Profant 1

Rozhovor s Prof. Mudr. Milanom Profantom, CSc., Prednostom Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB

Foto: MED-EL, Juraj Bartoš

Text: Kamila Balcová

Tento rozhovor by nebol nikdy vznikol, keby som sama pred vyše desiatimi rokmi nepotrebovala pomoc špičkového lekárskeho tímu na čele s pánom profesorom Profantom. Dovtedy som o kochleárnej implantácii nemala žiadne vedomosti. V súčasnosti by som si život bez kochleárneho implantátu nevedela predstaviť. Vďaka nemu som sa vrátila do sveta zvukov a získala opäť možnosť komunikovať s blízkymi, tešiť sa z hudby a vôbec fungovať v každodennom živote spôsobom, ako som bola zvyknutá pred stratou sluchu.
Som úprimne rada, že som mala v ťažkom životnom období šťastie na stretnutie s človekom, ktorý je nielen celosvetovo uznávaným odborníkom vo svojej oblasti, ale zároveň aj jedným z tých lekárov, ktorého si pacienti vážia pre jeho ľudskosť, profesionalitu a spoľahlivosť.

1. Ako dlho funguje na Slovensku kochleárna implantácia?

Prvý pacient bol implantovaný v roku 1994. Bol to výsledok dôslednej prípravnej práce, ktorá sa tiahla asi päť, možno aj šesť rokov. Bolo potrebné sa na tému pripraviť. Študovať problematiku, ísť sa pozrieť do sveta. Tá metodika bola nová, nikto vtedy neveril, že bude fungovať. Takže dnes je to už asi 22 rokov.

2. Koľko ľudí bolo doteraz implantovaných?

V našom centre bolo implantovaných asi 350 ľudí. V súčasnosti sa počet implantovaných rozširuje, pretože máme viac centier. Pred pár rokmi vzniklo centrum v Košiciach a nedávno v Ružomberku. Taktiež pribúdajú dôvody, prečo pristupujeme k implantácii. Už to nie je len úplne hluchý pacient, ale sú to aj pacienti, ktorí majú zvyšky sluchu. Implantácia má lepší výsledok ako naslúchací prístroj. Potom sa rozširuje počet o deti, ktorým robíme operáciu obojstranne, ak rodičia o to požiadajú. Tým sa zaisťuje vývoj dieťaťa ako počujúceho dieťaťa. Teraz robíme asi 30 operácií ročne.

3. Pre koho je kochleárna implantácia určená? Aké podmienky musia adepti na implantáciu spĺňať?

V zásade je to určené najmä deťom, ktoré sa narodili ako nepočujúce. Tam je kritérium stanoviť stupeň poruchy sluchu čím skôr. Snažíme sa dostať operáciu časovo na úroveň okolo 2 rokov. Potom sú to samozrejme pacienti, či už deti, alebo dospelí, ktorí stratili sluch po infekčných chorobách či úrazoch. Ale sú aj genetické poruchy, ktoré sa objavia až v neskoršom veku. Ide o vrodené chyby, kedy je od narodenia nejaký sluch prítomný, no postupne sa zhoršuje. Potom sú to pacienti, ktorí majú jednostrannú poruchu sluchu. Dnes sa uvažuje tak, že dieťa, ktoré má jednostrannú poruchu sluchu, by malo mať prístup k počutiu z obidvoch strán. Vo svete sa operujú aj pacienti s jednostrannou poruchou sluchu a najmä pacienti, ktorí pri jednostrannej poruche sluchu majú šum – tinitus. Tie indikácie, dôvody na operáciu, sa rozširujú, a tým sa zvyšuje počet operácií v jednotlivých centrách.

KI team 02

4. Môže sa stať, že pacient nespĺňa podmienky operácie?

To je, samozrejme, súčasťou prípravy na operáciu, lebo s meraním sluchu súvisia ďalšie diagnostické úkony, ako je zobrazenie ucha, zobrazenie mozgu a nervov, ktoré vedú z ucha do mozgu. Keby to nefungovalo, operáciu nemôžeme vykonať. V nemalej miere je dôležité, aby pacienti vedeli, čo môžu od operácie očakávať. A aby rodičia detí vedeli, čo môžu očakávať. Lebo napríklad, keď operujete 5-6 ročné dieťa, ktoré je od narodenia hluché, tak nemôžete očakávať také výsledky, ako keď operujete dieťa, ktoré je od narodenia hluché a v čase operácie má 2 roky.

5. Na akom princípe kochleárny implantát pracuje?

Kochleárny implantát pracuje na princípe, že obchádza nefungujúce ucho. V uchu vznikla jedna zásadná chyba, keď nedokáže premeniť zvukový signál na elektrický signál do nervu, čo ucho zdravého človeka robí. Implantovaný jedinec prijme signál cez mikrofón, procesor ho spracuje, vyšle pomocou elektródy, ktorú voperujeme do ucha, do nervu. Implantát funguje ako ucho. Príjima signály, vysiela signály. Ucho zdravého človeka robí to isté. Prijme signál a vyšle ho do mozgu.

6. Aké mýty bývajú s kochleárnym implantátom spojené?

Mýty sú výsledkom tradícií, zvykov, skúseností. A nabúrať mýtus znamená dlhodobo úspešne pôsobiť v danej oblasti. A akosi tie mýty nepríjimať. Potom ich aj verejnosť prestane opakovať. Toto sprevádza aj vývoj kochleárnej implantácie. Keď som sa ja učil našu medicínu, existoval mýtus, že hluchota nemá riešenie. A tento mýtus, podľa miery vzdelania a inteligencie verejnosti, ale aj lekárov, dokonca aj otolaryngológov, stále pretrváva. Čiže pre tých, ktorí sledujú problematiku, sú v kontakte s pacientami, rozumejú tomu, pre nich to nie je žiaden mýtus. Stále je však skupina lekárov, ktorí by povedali, že to nefunguje a že je to také akože, aby sme sa mali s čím hrať. Takže to je jeden mýtus.

Druhý mýtus je spojený so socioetnickou orientáciou nepočujúcich. „Nepočujúci“ tvorí jeden obrovský termín, do ktorého sa zaraďujú mnohí ľudia, ktorí by sa tam možno sami ani nezaraďovali. Napríklad v čase, keď si ty stratila sluch, si bola nepočujúca, a zrejme by si sa nebola pridala ku komunite nepočujúcich. Komunita nepočujúcich, v tej prapodstate, zahŕňa ľudí, ktorí sú od narodenia nepočujúci a nemajú komunikáciu pomocou reči. Nemajú dorozumievanie iné, ako pomocou posunkového jazyka. To je tá ortodoxná komunita nepočujúcich. Nepočujúci sa okolo nej sústredia a komunita vystupuje aj ako obhajca práv nepočujúcich. V ortodoxnej forme to vidia tak, že skupina nepočujúcich je ako národnosť, má svoj jazyk, má svoju identitu. Ide to dokonca až tak ďaleko, že nepočujúcich by mali vychovávať nepočujúci, lebo počujúci nevie tak dobre komunikovať. Z tohto mýtu vyplýva pre nás to, že my nemáme tendenciu vyberať a operovať dospelých, ktorí boli od narodenia nepočujúci, tí už ostanú v tej komunite a na druhej strane vidíme, že každé dieťa má právo na rozvoj v spoločnosti počujúcich. Čo je teda možné iba pomocou pomôcky, ktorá mu umožní príjimať zvuk.
lekár3
7. Od akých faktorov závisí úspech operácie a spokojnosť s používaním kochleárneho implantátu?

My to sledujeme, vieme dopredu povedať, akú úroveň výsledkov môžeme očakávať v tom – ktorom prípade. Analyzujeme prípady, kde sa nám to nepotvrdilo. Niekedy nevieme presne, prečo nie je výsledok taký, aký by sme očakávali. V princípe možno povedať, že najdôležitejší je vek v čase operácie u malých nepočujúcich detí. U dospelých je to dĺžka trvania hluchoty. Kritické to začína byť vtedy, keď hluchota trvá viac ako život so sluchom. Keď niekto ochluchol vo veku 20 rokov a išiel by sa operovať ako 45- ročný, vtedy to začína byť kritické. Ďalší faktor je dobrá anatomická situácia – že ucho je zachované v plnej miere, iba nefunguje. Ďalší dôležitý fakt je vedenie dieťaťa, rodinná situácia, každodenná rehabilitácia v prostredí, v ktorom sa dieťa cíti dobre, bezpečne. Lebo v zásade, dieťa sa musí učiť s kochleárnym implantátom počúvať. To znamená, že matka s ním musí stráviť mnoho hodín. Nie je to na nemocnici, logopédovi, ale na matke. Ako intenzívne a ako inteligentne s dieťaťom cvičí. Vlastne je to hra.

8. Ako sa z vašich skúseností zžívajú deti s kochleárnym implantátom?

Snažíme sa, aby každé dieťa malo pred implantáciou nejaký čas naslúchadlo. Aby sa naučilo, že na počutie potrebuje pomôcku. A potom to zžitie je najlepšie dokázateľné tým, že keď dieťa ráno vstane, hľadá implantát. Tieto deti, keď sa napríklad hrajú s bábikou, dajú aj jej niečo na uško, aby počula. To je znak, že si uvedomuje, že uško potrebuje ku každodennému životu. Keď to nefunguje a dieťa z toho nemá nijaký osoh, niekedy sa to aj vyberie. Máme dva také prípady. Lebo v zásade to potom vadí. Keby sme napríklad chceli röntgenovať hlavičku, alebo robiť magnetickú rezonanciu, kovová súčiastka voperovaná v hlave by vrhala tieň na mozog.


9. Ako postupuje vývoj kochleárnych implantátov? Aké zmeny nastali v porovnaní s obdobím, keď ste s operáciami začínali a ako je to v súčasnosti? Čo podľa vás možno očakávať v horizonte najbližších 10 rokov?

Technológia veľmi rýchlo napreduje. Na tomto poli sa veľa investuje do výskumu. Nemôžem povedať, že by vznikla nejaká revolučná zmena. Stále je to signál, spracovanie signálu, vyslanie signálu a stimulácia sluchového nervu a sluchových centier. Princíp je stále rovnaký. Čo sa vyvíja a modifikuje je kvalita a rozmer elektroniky, ktorá ide do vnútorného ucha. S tendenciou, aby bola atraumatická.
Miniaturizácia. Implantát, ktorý je dnes k dispozícii, už nemusí byť spojený napr. káblikmi s vonkajšou časťou. Už odpadáva aj záušné spojenie, skoro všetko je už v jednom. Aj v systéme spracovania signálu vznikajú úpravy a vylepšenia, ktoré napríklad zlepšujú počúvanie hudby.

RONDO-connectivity-colour

10. Aké najčastejšie príčiny stoja na Slovensku za stratou sluchu?

Jedna vec je strata sluchu a druhá oslabenie sluchu. To sú dve odlišné veci. Určite najčastejšia je genetická príčina.
Projekt kochleárnej implantácie priniesol aj to, že máme skríning sluchu u novorodencov. Veľmi skoro vieme zistiť, že novorodenec môže mať poruchu sluchu a upozorniť na to rodičov. Celé to súvisí s tým, že hluchota nie je taká zriedkavá, ako by si človek myslel. V európskych podmienkach sa vyskytuje asi u jedného až jeden a pol z tisíc novorodencov. Na Slovensku sa ročne rodí okolo 55 000 novorodencov. To znamená, že môžeme mať na Slovensku okolo 60 hluchých detí každý rok.
Samozrejme, závisí to aj od etnicity, kedy príbuzenské manželstvá môžu viesť k zvýšenému výskytu hluchoty, čo je aj veľká pravda. Najmä v islamských rodinách, kde sú manželstvá medzi bratrancami a sesternicami na každodennom poriadku. Tam je výskyt oveľa vyšší.
Ďalší jav, ktorý treba spomenúť je, že 90% hluchých detí sa rodí počujúcim rodičom. Obaja rodičia sú počujúci, no majú v sebe gén, ktorý môže podmieniť hluchotu. Náhodne sa stretnú a narodí sa im nepočujúce dieťa, čo nikto nečaká. Preto musí byť diagnostika ťažkých porúch sluchu detí efektívna a dostatočne zavčasu. V dospelosti ide zase o to, že sluch sa vekom oslabuje. Alebo sú poruchy sluchu z hluku, poranenia hlavy, infekčné choroby. O mnoho menej sú to priamo choroby ucha ako príčina hluchoty.

11. Čo by ste vyzdvihli všeobecne v starostlivosti o sluch? Na čo by mali ľudia dbať, čo nepodceňovať?

Najdôležitejšia je prevencia u detí, t.z skríning. Treba spomenúť aj to, že keď už nájdeme dieťa, ktoré treba implantovať, zostáva stále veľká skupina detí, ktoré fungujú cez naslúchací prístroj. Lebo, keď má niekto 80 decibelovú poruchu, tak sa ide rozvíjať cez naslúchací prístroj. Ale ak má niekto 90 decibelovú poruchu, vie sa rozvíjať pravdepodobne len cez kochleárny implantát. O deti s kochleárnou implantáciou, keďže je to nová metóda, prísne kontrolovaná a so značnou vstupnou investíciou, je starostlivosť omnoho detailnejšia. Pri deťoch, ktoré idú na naslúchací prístroj, nie je starostlivosť taká vzorná. Hoci medzi nimi veľký rozdiel nie je, lebo obe skupiny majú závažnú poruchu sluchu a rozvoj sluchu a reči je možný len s pomôckou a intenzívnou rehabilitáciou.

12. Ako sa deťom vyvíja reč?

Reč sa vyvíja dieťaťu prakticky od narodenia a prejaví sa prvými slovami vo veku 1- 2 rokov. Vtedy dieťa začína hovoriť slová, dvoj-trojslovné vety.Takýto istý vývoj je aj u dieťaťa s implantátom, keď sa včas implantuje. To sú tí, ktorí majú tzv. prelingválnu hluchotu. Keď sa dieťa narodí ako počujúce a vyvinie sa mu normálne reč (5-ročné dieťa už normálne hovorí) a po nejakej chorobe či úraze stratí sluch, reč sa rozpadne. Zachovaná zostane až vtedy, keď sa zafixuje. Reč sa zafixuje čítaním a písaním. Takže deti, ktoré už chodia do školy a učia sa čítať a písať, tým sa reč už fixuje, nerozpadne sa. Toto je spôsob, ako sa vyvíja reč. U implantovaných aj neimplantovaných.

The-Difference-Between-Speech-and-Language
13. Aké skúsenosti máte s obojstrannou implantáciou?

Nemáme ich veľa. Máme 12 -15 obojstranne implantovaných detí. Ponúkame túto možnosť rodičom, nie všetci to chcú. Býva často úvaha, že predsa len veda prinesie niečo, čo umožní počuť. A pre dieťa je najdôležitejšie preniesť zvuk do hlavy v čase, keď sa rodí reč. To znamená vo veku jeden až dva roky. Reč sa rozvinie a mnohí rodičia uvažujú, že keby sa vyvinula náhodou nová metóda, možno sa to bude dať urobiť aj bez takej intervencie. Hoci teda skúsenosti zo sveta a aj naše ukazujú, že by bolo dobré, keby deti nosili naslúchací prístroj na obidve uši. To isté platí aj o kochleárnom implantáte.

14. Boli prípady na Slovensku, kedy bola nutná reimplantácia? Ak áno, z akých dôvodov?

Áno, samozrejme, na celom svete sú také prípady, lebo je to stále len technický výrobok. Takže reimplantácie sú najčastejšie z technickej poruchy implantátu. Mali sme reimplantáciu aj z dôvodu, že sa implantát nevhojil.

15. Už sa vyrábajú aj implantáty, kedy môže ísť pacient, ktorý ho má, aj na magnetickú rezonanciu?

Áno. Implantáty, aj tie staršie, mohli ísť do magnetických rezonancií do 1,5 Tesla. Dnešné implantáty môžu ísť do 3,0 Tesla sily magnetu. Treba si ale uvedomiť, čo to znamená, že pacient môže ísť na magnetickú rezonanciu. Znamená to, že keď bude potrebovať snímkovať koleno, nie je problém. Ale, ak by potreboval snímkovať hlavu, mozog je v tieni implantátu. Do stroja ísť môže, ale obraz, ktorý dostaneme, najmä na tej strane hlavy, kde je implantát, je nečitateľný.

16. Prečo ste sa rozhodli venovať tejto problematike?

Bolo to atraktívne, zaujímavé. Prvú publikáciu o kochleárnej implantácii mám napísanú z roku 1986. To je dnes 30 rokov. V roku 1986 som bol 10 rokov v praxi.
Ďalšia vec je búranie mýtov. Dnes, keď pôjdete po Slovensku, nájdete stále ešte kopec hluchých ľudí, ktorí to berú tak, že sa s tým nedá nič robiť. No potvrdilo sa, že predsa len sa s tým niečo robiť dá. Prvá operácia, ktorú sme robili, bola v roku 1994 a bolo to dieťa. Prvé dieťa v Európe v roku 1987- 8 operoval prof. Lehnhardt v Nemecku. Takže, nie sme vôbec tak pozadu. A keď sa ukázalo, že to zásadne môže podstatným spôsobom zmeniť možnosť vývoja hlucho narodeného dieťaťa, bolo to niečo, čo ma inšpirovalo a stimulovalo.

lekár

17. Raz za dva roky organizuje Nadácia Sluch ako dar spolu so ZUKI víkendové stretnutie užívateľov kochleárnej implantácie. Máte tak možnosť spolu s kolegami z otorinolaryngologickej kliniky v Bratislave stretnúť po rokoch ľudí, ktorým ste vďaka kochleárnemu implantátu prinavrátili schopnosť počuť. Ako vnímate fakt, že ste toľkým ľudom zlepšili kvalitu života a pomohli im lepšie sa orientovať vo svete zvukov?

Pre mňa je to neuveriteľný zdroj energie stretnúť tie malé deti, ktoré sa zaradili do života zvukov, života počujúcich, získali vzdelanie primerané ich schopnostiam, mnohí majú už aj svoje rodiny a pozorovať, ako sa adaptovali na novú situáciu.

Vážený pán profesor, ďakujem Vám za rozhovor.


Lifestyle
Author: kaminotes

Get Connected