UVODNA 22(1)

Hovorí, že pracuje 24 hodín denne – od momentu zaujatia, ktorý môže byť kedykoľvek a kdekoľvek. Priťahujú ju presahy a možnosti médií, rada experimentuje, hľadá, pozoruje. Za podstatné považuje vyvolanie reakcie.  “Umenie by nemalo byť iba arteterapiou,” hovorí mladá výtvarníčka Gabriela Halás, o ktorej budeme ešte určite počuť.

Pripravila: Kamila Balcová, Foto: Juraj Bartoš, archív Gabriela Halás

1. Ktorých autorov, či už zo sveta fotografie, alebo výtvarného umenia máš rada?

Neobmedzovala by som svoje vášne striktne na výtvarne umenie. S odstupom času čoraz väčšmi oceňujem všeobecný rozhľad, ktorý som získala sčasti samoštúdiom a sčasti na gymnáziu. Pre tvorcu by mal byť hlavným pracovným nástrojom široký rozsah poznania a nekonečný archív informácií. Pre mňa sú príťažlivé spájania a presahy medzi médiami, spôsobmi, zvykmi, obormi. Nerada vyslovujem konkrétne osoby, ale ak mám spomenúť jedno meno – môjmu clivému srdcu najbližší je japonský autor Toshio Saeki.


2. Páčia sa ti veci, ktoré tvorili umelci v dávnej minulosti? Ak áno, čo ťa na nich poväčšine najviac zaujme?

Umenie, okrem samého seba, prináša aj neoceniteľný náhľad do histórie ľudstva v čase a priestore. Baví ma pozorovať výrazné zmeny v gestách, šatníku, spoločenskom živote, architektúre, krajine. Obraz sa tak stáva dokumentom. Každopádne, technická zručnosť starých majstrov pôsobí nekonečne fascinujúco, avšak možno si ju osvojiť v akejkoľvek dobe. Mám rada diela, ktorých náležitým prostriedkom je koncept. Prázdna dekorácia ostáva vždy len dekoráciou, včera aj dnes.

11


3. Myslíš si, že tvoju tvorbu možno vnímať ako duševný striptíz, keďže ňou odhaľuješ veci svojho vnútra?

Definitívne. Konfrontácia s divákom by mala byť samozrejmá. Síce používam kombinácie kódov a priamostí, ale nemám problém bezostyšne dopovedať detaily z backgroundu. Za podstatné považujem vyvolanie reakcie, či už pozitívnej alebo negatívnej. Každý návštevník pridáva dielu navyše svoj vlastný výklad, postoje, skúsenosti, záleží len na jeho citlivosti, otvorenosti a ochote porozumieť.

4. Neobávaš sa, že po skončení školy budeš možno konfrontovaná so situáciou, kedy budeš nútená meniť svoju tvorbu na peniaze?

Nie, neobávam sa. Keď bude najhoršie – alebo aj keď nebude najhoršie – pôjdem do Mongolska pásť jaky. Budúcnosť sa javí ako extrémne neuchopiteľný jav tvorený náhodnou zhodou okolností. Môžem vysloviť len jediné – chcem byť kvalitný výtvarník. Áno, ideálne by bolo, ak by mi moje nadšenie prinášalo živobytie, našťastie, naučila som sa existovať minimalisticky. Kedysi som aj robila presne nalinkované zákazky, už nie. O eskortné služby príliš nestojím. Radšej budem čapovať pivo.

03

5. Ako znášaš také to medziobdobie – kedy si prostredníctvom tvorby v aktuálnom čase povedala už všetko a nové impulzy ešte nenabehli?

Málokedy sa venujem výhradne jednému projektu, väčšinou ich mám súbežne rozpracovaných viac v nikdy nekončiacom príjemnom kolobehu a samotné série ponechávam otvorené ďalším možnostiam.

6. Ako vnímaš obdobie štúdia? Je pre teba inšpirujúce, alebo niekedy aj obmedzujúce?

Pán Prof. Daniel Fischer postavil štúdium v Ateliéri + – XXI na pernamentnom dialógu, kladení si otázok a experimente. Školská pôda mi poskytuje reálny priestor na pokusy, ale aj omyly. Maľba na VŠVU bola mojím chcením od veľmi útleho veku, preto som vďačná, že som dostala šancu tvoriť naplno v spoločnosti skvelých ľudí. Som šťastná.

7. Myslíš si, že by mali umelci využívať svoj tvorivý potenciál a reagovať prostredníctvom  aktivít na spoločenské dianie?

Určite. Umenie by nemalo byť iba arteterapiou, ale vyjadrovať sa, komentovať a ovplyvňovať aktuálnu situáciu.

46

8. Čo pre teba znamená sloboda prejavu? A čo autocenzúra?

Sú chvíle, kedy silne zvažujem, čo už na hrane je a čo takmer. Získavaním rozhľadu vo výtvarnom dianí oveľa menej podlieham predsudkom a som otvorenejšia, či už voči sebe alebo iným autorom. V prípade, že v diele zliepajú intímnosti svojho ‘smutného životného osudu’, tak je prirodzené, aby za takýmto rozhodnutím naozaj stáli a neprepadali hanbe.

9. Prostredníctvom projektov hľadáš cesty ako zrealizovať  idey, nápady. Využívaš maľbu, fotografiu, denníky, inštalácie. Čo vnímaš pri tvorbe ako výzvu – čo za ňu považuješ?

Vždy som chcela vedieť všetko. Narábať s nekonečnými materiálovými a ideovými možnosťami v akejkoľvek forme. Odporúčam zvyknúť si od seba samého rázne vyžiadať veľa skúšok a cviku. Okrem maľby používam grafické techniky, vytváram objekty, viažem autorské knižky, fotografujem, učím sa programy, snažím sa animovať, točiť video, realizovať akciu… Každý ťah sa stáva výzvou. Ku svojim veciam pristupujem seriózne, ale nie zas príliš vážne. Zachovať si ľahkosť a humor je viac než žiadúce.

03

10. Môžeš nám čo – to prezradiť o tvojom poslednom projekte – ako vznikal, kde, čo ťa k nemu inšpirovalo?

Stále vzniká, za necelý mesiac ho uvidíme na letnom prieskume. Ide o sériu na mňa netradične veľkých formátov, a dokonca, po období nástenných inštalácií, maľujem. Zobrazujem kontrasty rozochvenosti a strnulosti vizuálneho zneistenia, počas ktorého si pozorovateľ nie je úplne istý, či to, čo vidí, má byť skutočná realita alebo len dôsledok skresleného vnímania, akým sú napr.: absencia spánku, okamih zaspávania/prebudenia, hlboké zamyslenie sa počas automaticky opakovanej činnosti, užitie omamnej látky, katarzný moment dojatia pri silnom zážitku (predstavenie, hudba)… V podobnej situácii mi zostáva rozpohybovano-statická spomienka, čímsi príbuzná neustále sa opakujúcej filmovej slučke. Toto uplatňujem na témach, s ktorými sa stretám dlhodobejšie: absurdita, meditácia, gýč, agresivita, banalita a ideál.

25

Ďalšie info:

https://www.behance.net/gabrielahalas

https://www.facebook.com/gabrielahalasartworks/?fref=ts

 


Art
Author: kaminotes

Get Connected