Rozhovor s básnikom,prozaikom a maliarom, Ivanom Koleničom

Stretli sme sa pred Rolandovou fontánou. Až do momentu, kým som ho uvidela, ako nám kráča naproti, som si nebola istá, či vôbec príde. Napokon, videli sme sa len dvakrát. U Andyho Turana v záhrade pred siedmimi rokmi a pred mesiacom na Bratislavskom hrade, kde vystavoval svoje obrazy. S mojím bratom, ktorého portréty ľudí ma vždy nanovo fascinujú – ich atmosférou a schopnosťou zachytiť jemnú stopu k príbehu človeka – sme sa spolu vybrali do niekoľkých podnikov poludňajšej Bratislavy. Míňame obchodíky so suvenírmi, kaviarne, butiky. Rozprávame sa za chodu alebo sediac pri pive, fotíme, mlčíme, smejeme sa – a opäť sa premiestňujeme z miesta na miesto. Čas akoby sa zastavil, znehybnel. Do chvíle, kým nevidím, ako spolu vychádzame z Dómu sv. Martina. Tu sa opäť rozbieha. Raz, dva, tri – niekto nepríjemne nahlas zatlieskal. Zrazu sa narýchlo lúčime a ani neviem ako, Ivan je preč. Mizne náhle, nečakane. Ostávame sami. Chvíľu tomu nechceme uveriť. Zbiehame po schodoch. Začínam okolo seba opäť vnímať ulice plné cudzích ľudí, nechtiac do nich vrážam, pomaly sa prebúdzam do reality. Ruch mesta nás pohlcuje a ostré slnko mi káže nasadiť si okuliare. Prečo cítim ten zvláštny smútok?

S Igorom Piačkom som sa prvýkrát stretla ešte ako dieťa. Mala som 11 rokov. V tom čase vydával môj otec knihu Strigôňove prázdniny, ktorú Igor ilustroval. Predobrazom dievčatka, ktoré príde k dedkovi Strigôňovi na prázdniny, som sa stala ja. Prešlo ďalších, takmer dvadsať rokov, a my sme sa opäť stretli. Tentokrát som si z Igorovho ateliéru odniesla potrét 30-ročnej ženy. Kruh sa uzavrel. Ostali však otázky. Igorove obrazy ma veľmi zaujali. Začala som byť zvedavá na jeho tvorbu, na jeho cestu výtvarníka. Z našich stretnutí a korešpodencie napokon vznikol tento rozhovor, za ktorý som vďačná.

Foto: Andrej Balco

Spracovala: Kamila Balcová

Rozhovor s Jurajom Bartošom,

Foto: Juraj Bartoš

Ide mu o zachytenie atmosféry a kultúry určitej doby. Trpezlivo ju zaznamenáva v cykloch Obchodná ulica, Móda ulice, v projektoch Fragmenty civilizácie alebo Petržalka. Vďaka nim zisťujeme, ako sa nebadane a predsa zásadne mení prostredie, v ktorom žijeme a ako sa meníme my. Jeho fotografie sú svedectvom, príbehom – o nás. Niekedy je ten príbeh viac, inokedy menej úsmevný. „Mám rád fotografie, ktoré mi podávajú informácie o minulých časoch. To je aj moja ambícia,“ hovorí.

Continue reading

Rozhovor s Barborou Botošovou,
Foto: Sasha Berkyová

Je mladá, krásna a nesmierne talentovaná. Barbora Botošová, vnučka Berkyho Mrenicu staršieho, nesie hudobný odkaz svojho rodu s noblesou a elánom svetu ďalej. Prednedávnom si splnila sen a založila skupinu Women Rebels, ktorá je zložená z absolventiek VŠMU. S kapelou Bohémiens plánuje tento rok vydať ich prvé CD a popri tom stíha pôsobiť aj v zoskupení The Pannonics, ktorého zakladateľom je Ferry Jánoška. V rozhovore nám porozprávala o jej detstve, láske k hudbe, projektoch, úspechoch ako aj o plánoch do budúcnosti….

Rozhovor s Máriou Valenčíkovou,

Foto: archív M.V.

Jedni jej obrazy milujú, iní „nemusia.“ Hula svojou tvorbou jednoznačne vzbudzuje emócie. Kým pred pár rokmi bola ešte neznámou študentkou dizajnu na STU, v súčasnosti má už za sebou výstavy v Múzeu Andyho Warhola či Vojtecha Löfflera. Pozitívny vzťah k móde premenila na vlastnú kolekciu modelov s vizuálmi jej diel. „Určite je veľa ľudí, ktorých asi moja farebnosť irituje, ale zas aj mnoho takých, samozrejme vrátane mňa, ktorých to baví a osviežuje,“ hovorí na margo svojej tvorby.

Continue reading