When my friend told me, we could visit a Port Dover on the 13th Friday, I said, Yes, let’s do it. I didn’t know, what to expect. The main information I was given was that there was a motorcycle gathering. The trip to the city on this day was a grand experience!

Text, photo: Kamila Balcova

Rozhovor so zberateľom a galeristom Romanom Fečíkom

Keď sa mi naskytla možnosť porozprávať sa so zberateľom a galeristom Romanom Fečíkom, potešila som sa. Sú to už štyri roky, čo Roman Fečík Gallery zahájila svoju činnosť. Za ten čas zrealizovala množstvo kvalitných výstav, rozbehla spoluprácu so zahraničnými inštitúciami, venuje sa vydávaniu umeleckej a umenovednej literatúry. Vytvára platformu pre odbornú výmenu názorov a stojí na strane podpory umenia.
Galérie mali pre mňa vždy osobité čaro. Jedným pootvorením dverí vstúpite do priestoru bohatého na farby, tvary, konštrukcie. Tu obraz, tam socha, fotografia. Čo autor diela, to iné vnímanie viditeľného i neviditeľného sveta. Zachytenie emócií, zvečnenie pominuteľného. Čím by boli mestá bez galérií, pomyslela som si neraz.

Pripravila: Kamila Balcová, Foto: Juraj Bartoš

Hovorí, že pracuje 24 hodín denne – od momentu zaujatia, ktorý môže byť kedykoľvek a kdekoľvek. Priťahujú ju presahy a možnosti médií, rada experimentuje, hľadá, pozoruje. Za podstatné považuje vyvolanie reakcie.  „Umenie by nemalo byť iba arteterapiou,” hovorí mladá výtvarníčka Gabriela Halás, o ktorej budeme ešte určite počuť.

Pripravila: Kamila Balcová, Foto: Juraj Bartoš, archív Gabriela Halás

Rozhovor s Prof. Mudr. Milanom Profantom, CSc., Prednostom Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku LFUK a UNB

Foto: MED-EL, Juraj Bartoš

Text: Kamila Balcová

Tento rozhovor by nebol nikdy vznikol, keby som sama pred vyše desiatimi rokmi nepotrebovala pomoc špičkového lekárskeho tímu na čele s pánom profesorom Profantom. Dovtedy som o kochleárnej implantácii nemala žiadne vedomosti. V súčasnosti by som si život bez kochleárneho implantátu nevedela predstaviť. Vďaka nemu som sa vrátila do sveta zvukov a získala opäť možnosť komunikovať s blízkymi, tešiť sa z hudby a vôbec fungovať v každodennom živote spôsobom, ako som bola zvyknutá pred stratou sluchu.
Som úprimne rada, že som mala v ťažkom životnom období šťastie na stretnutie s človekom, ktorý je nielen celosvetovo uznávaným odborníkom vo svojej oblasti, ale zároveň aj jedným z tých lekárov, ktorého si pacienti vážia pre jeho ľudskosť, profesionalitu a spoľahlivosť.

Možno ste už múzeum Otisa Lauberta navštívili. Ja som ho objavila len nedávno. Vstúpila som do priestoru, v ktorom si humor a invencia bratsky podávajú ruku. Prezerala som si diela s názvami ako Liečivý obraz, A predsa sa krčí či Hodinár a neubránila som sa srdečnému smiechu. Ocitla som sa vo svete originálnej poetiky, osviežujúcej tvorby. „Ak je každé umelecké dielo autoportrétom, potom možnosť porozprávať sa s autorom týchto diel bude vzácnou príležitosťou stretnúť výnimočného človeka,“ pomyslela som si. A bolo to tak.

Rozhovor: Kamila Balcová
Foto: Juraj Bartoš

Continue reading

Skôr ako vo svete vypukol boom s omaľovánkami pre dospelých, Slováci tú svoju už dávno mali. Vďaka mladej energickej dáme, Ivane Drobnej, sa do kníhkupectiev dostal výnimočný výtvarný projekt, ktorý v sebe spojil radosť z vyfarbovania a zároveň predstavil širokej verejnosti práce 16 mladých umelcov. Rok a pol po vypredanej prvej časti Omaľovánky prichádza jej autorka s novým zborníkom, obohateným o 22 sviežich diel. Autori jednotlivých prác sú animátori, ilustrátori, grafici aj vyštudovaní výtvarníci. „Chceme ukázať, akí šikovní ľudia tu tvoria,“ vysvetľuje dôvod vzniku Omaľovánky 2.0. Drobná. Výsledkom je knižka, ktorá spája milú kreativitu a fantáziu sveta detí s precíznosťou a detailmi sveta dospelých.

Rozhovor: Kamila Balcová
Foto: Juraj Bartoš, Martin Haburaj

Rozhovor s básnikom,prozaikom a maliarom, Ivanom Koleničom

Stretli sme sa pred Rolandovou fontánou. Až do momentu, kým som ho uvidela, ako nám kráča naproti, som si nebola istá, či vôbec príde. Napokon, videli sme sa len dvakrát. U Andyho Turana v záhrade pred siedmimi rokmi a pred mesiacom na Bratislavskom hrade, kde vystavoval svoje obrazy. S mojím bratom, ktorého portréty ľudí ma vždy nanovo fascinujú – ich atmosférou a schopnosťou zachytiť jemnú stopu k príbehu človeka – sme sa spolu vybrali do niekoľkých podnikov poludňajšej Bratislavy. Míňame obchodíky so suvenírmi, kaviarne, butiky. Rozprávame sa za chodu alebo sediac pri pive, fotíme, mlčíme, smejeme sa – a opäť sa premiestňujeme z miesta na miesto. Čas akoby sa zastavil, znehybnel. Do chvíle, kým nevidím, ako spolu vychádzame z Dómu sv. Martina. Tu sa opäť rozbieha. Raz, dva, tri – niekto nepríjemne nahlas zatlieskal. Zrazu sa narýchlo lúčime a ani neviem ako, Ivan je preč. Mizne náhle, nečakane. Ostávame sami. Chvíľu tomu nechceme uveriť. Zbiehame po schodoch. Začínam okolo seba opäť vnímať ulice plné cudzích ľudí, nechtiac do nich vrážam, pomaly sa prebúdzam do reality. Ruch mesta nás pohlcuje a ostré slnko mi káže nasadiť si okuliare. Prečo cítim ten zvláštny smútok?

Sochárske umenie Martina Dzureka vás nenechá ľahostajnými.  Možno sa na pár minút stíšite. A možno vo vás rozohrá dialóg.

Continue reading

Rozhovor s básnikom, prozaikom a publicistom, Andrijanom Turanom

Knihy miloval od detstva. Vyrastal na príbehoch od Verneho, Maya a inšpiráciu mal aj v najbližšom okolí. Obaja jeho rodičia sa venovali úspešne písaniu. Ich domáca knižnica sa stala pre 6-ročného chlapca magickou bránou do nepoznaných svetov a pútavých dobrodružstiev. Netrvalo dlho a postupom času do nej začali pribúdať aj jeho vlastné príbehy. Do literatúry vstúpil Andrijan Turan básnickou zbierkou Ozvena vo všetkých jazykoch. Písal sa rok 1986. Odvtedy vydal ďalších 7 básnických zbierok a 1 zbierku próz. Dnes žije v domčeku pri lese na okraji Bratislavy a pracuje ako redaktor pre mesačník EXclusive magazín…

S Igorom Piačkom som sa prvýkrát stretla ešte ako dieťa. Mala som 11 rokov. V tom čase vydával môj otec knihu Strigôňove prázdniny, ktorú Igor ilustroval. Predobrazom dievčatka, ktoré príde k dedkovi Strigôňovi na prázdniny, som sa stala ja. Prešlo ďalších, takmer dvadsať rokov, a my sme sa opäť stretli. Tentokrát som si z Igorovho ateliéru odniesla potrét 30-ročnej ženy. Kruh sa uzavrel. Ostali však otázky. Igorove obrazy ma veľmi zaujali. Začala som byť zvedavá na jeho tvorbu, na jeho cestu výtvarníka. Z našich stretnutí a korešpodencie napokon vznikol tento rozhovor, za ktorý som vďačná.

Foto: Andrej Balco

Spracovala: Kamila Balcová