• 129 copy

  • 43 copy

  • 01(1)

Rozhovor s Mirkou Hricovou,

Foto: Juraj Bartoš

Môžete ju stretnúť v tetovacom štúdiu, na hodinách jógy, alebo v uliciach Bratislavy na jej obľúbenom bicykli. Zaujme vás ihneď na prvý pohľad. Nebýva totiž zvykom stretnúť mladú ženu, ktorej telo i tvár zdobia najrozličnejšie tetovania, piercing, skarifikácia a podkožné implantáty. Priatelia jej nepovedia inak ako Mrkva. Je presvedčenou vegánkou a zástankyňou ochrany zvierat. Fascinácia možnosťami vlastného tela ju priviedla k osobnej skúsenosti s vešaním sa na háky (suspension). „Som trochu iná. Nazapadám medzi tuctových ľudí,“ hovorí o sebe.

1. Máš po tele mnoho tetovaní a 42 piercingov. Z toho v ústach 15. Kedy si s tým začala?

Prvé tetovanie som mala v 17-tich rokoch. Urobil mi ho v Bratislave môj známy, takým gaučovým spôsobom. Bol to „peace“ znak na rebrách. Je to citlivé miesto, avšak tým, že išlo o moje prvé tetovanie a veľmi som sa naň tešila, bolesť som si až tak neuvedomovala.
Prvý piercing som mala na ušiach, keď som mala 12 a na tvári a v pupku prvýkrát v 14-tich. Spravidla by sa piercing mal robiť až od 15 rokov a tetovanie od 18-tich, čo v našom štúdiu striktne dodržiavame. Piercing sa dá kedykoľvek odstrániť, človeka nijako nepoznačí ani v súkromnom či pracovnom živote. Tetovanie je však trvalé a jeho odstraňovanie navyše zdĺhavé aj bolestivé.

2. Tým ako vyzeráš, vzbudzuješ u ľudí pozornosť spojenú s protichodnými emóciami a reakciami…

Áno. Ľudia reagujú rôzne. Niektorí sa začudovane pozerajú, nájdu sa však aj takí, ktorí na mňa verbálne útočia, napríklad, či nie som nejaký feťák, čo vlastne na ulici robím. Aby som sa vraj za seba hanbila. Posielali ma už aj do cirkusu…. Prečo? Lebo sa mi páči niečo iné? Stretávam sa aj s pozitívnymi reakciami, ale tých je oveľa menej. Fyzicky ma zatiaľ našťastie nikto nenapadol. Mrzí ma, že niektorí ľudia sú takí zakomplexovaní. Samozrejme, aj ja mám názory na ľudí, niektorí sa mi páčia viac, iní menej, ale aby mi niekto vyslovene nadával za to, ako vyzerám ….. Mohli by si to aspoň zo slušnosti nechať pre seba.

3. Nedá mi nespýtať sa, prečo také množstvo tetovaní a piercingov? Nestačila ti tvoja prirodzená krása?

Stačila, i keď som sa stretla s otázkou, či som nebola spokojná sama so sebou. Považujem to za akési vylepšenie, páči sa mi to, cítim sa sebavedomejšie. Nie že by som sa bez toho cítila zle, ale s tým sa cítim lepšie, patrí to k mojej osobnosti. Vnímam to ako umenie. Moje telo je ako plátno.

4. Máš v tomto smere nejakú hranicu?

V podstate mám potetované už takmer celé telo. Na väčšie plochy mi ostávajú už len boky. Tetovaní na tvári mám viacero, ale úplne celú tvár zakryť nejakou farbou by som nechcela. Niečo ešte určite pribudne, ale aby som nevedela, kde mám pokožku, tak v takom rozmere nie.

02

5. Považuješ sa za peknú?

V mojich očiach áno, aj tým, že pretváram svoje telo na obraz, ktorý sa mi páči.

6. Stretla si sa pre tvoj výzor s diskrimináciou?

Istá diskriminácia tu asi je. Ľudia majú predsudky. Mám vyštudovanú strednú hotelovú akadémiu a mala som veľký problém zamestnať sa v oblasti gastronómie. Ešte pred maturitou som však pracovala v tetovacom štúdiu. Tam som, pochopiteľne, nemala problém so svojím výzorom. Mala som vysnívanú robotu ešte skôr, než som zmaturovala.

7. Odkedy sme sa naposledy videli, máš viacero noviniek. Začiatkom roka si sa zasnúbila. Kedy bude svadba?

Nemáme ešte presný termín. Vidíme to na začiatok, alebo koniec leta, keď bude príjemne teplúčko. Pravdepodobne v júni. Chcem byť krásna nevesta. Svadbu nebudeme mať v kostole. Chceli by sme ju mať niekde vonku, v prírode. Uvidíme, či sa to podarí.

8. Keby sa tvoje dieťa chcelo nechať potetovať, súhlasila by si?

Pokiaľ by malo na to vek a bolo by to niečo pekné, tak áno. Určite by som mu však nedovolila rasistické alebo násilnícke motívy. Viedla by som moje dieťa na lepšiu cestu a neskôr by už bolo na ňom, ako sa rozhodne. Sama viem, že od 18 do 22 rokov som sa dosť zmenila.

03
9. Začala si sa učiť posunkovú reč. Čo ťa k tomu viedlo?

Neviem to úplne špecifikovať, keďže nemám v rodine nikoho, kto by nepočul, ani s nepočujúcimi nepracujem, nestretávam sa s nimi. Vždy ma však fascinovala práca zameraná na pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. Vnímam to ako ďalší krok v rozvoji mojej osobnosti.

10. Priatelia ťa volajú Mrkva. Prečo?

Vzniklo to tak, že kolega Riško v tetovacom štúdiu BODY GALLERY skomolil moje meno na Mirkva a z toho vzniklo Mrkva. Bolo to také milé popletenie, ktoré sa zároveň hodilo k mojej osobnosti.

11. Niektoré tetovania, ktoré máš na tele, vyhrali ceny v medzinárodných súťažiach. V akých?

Mám na sebe 4 tetovania, s ktorými som s našim štúdiom vyhrala cenu na tetovacích konvenciách. Na Slovensku sme uspeli v Prievidzi pred dvoma rokmi, v Opave sme vyhrali dva roky po sebe a aj v Berlíne, čo bola už top medzinárodná súťaž, sme získali prvé miesto. To bolo v roku 2013. Išlo o konvenciu, ktorá mala už 23. ročník. Boli tam stovky tatérov z celého sveta.

12. Ktoré tetovanie ti je najmilšie? Z akých dôvodov si si práve to konkrétne dala urobiť?

Vybrať si je veľmi ťažko, lebo mám rada všetky moje tetovania, každé pre mňa niečo znamená. Niektoré by som si možno už nedala urobiť, ale neľutujem. Moje veľmi obľúbené sú tetovania na tvári – čierny a biely pásik, prekrížený príbor, ale veľký význam pre mňa majú aj tie drobnejšie po tele, napríklad meno môjho budúceho manžela, naše spoločné tetovanie, a pod. Na ľavej nohe naďalej pokračujem s mojimi super hrdinami. Nejde to tak rýchlo, keďže ide o veľmi veľkú plochu. Máme pred sebou ešte veľa roboty, ale už to začína mať formu.
Na ruke mám od marca nápis „Peterko, milujem ťa”. Dala som si ho urobiť tesne po tom, ako sme išli s priateľom dojednávať svadbu. Chcela som ho prekvapiť. Povedal, že je to pre ňho pocta a zároveň to najkrajšie, čo niekto pre ňho kedy urobil. Na podbrušku mi od minulého roka pribudlo tetovanie obrovského motýľa – smrtihlava, ktorého musíme ešte dokončiť (ešte nám chýba posledné sedenie, aby bol vo finálnej podobe). A na tvári cez ľavé oko výraznejší čierny pruh.

05
13. Inšpirovala si sa niekde, alebo to bol tvoj nápad s tým pruhom?

Je to extrémnejšie tetovanie. Konkrétne, takýto pásik som ešte nevidela, aj keď vo svete niečo podobné určite existuje. Začala ma fascinovať myšlienka, že by viedol cez stred tváre. Vždy ma priťahovali domorodé tetovania, ktoré nie sú konkrétnymi obrázkami, ale sú to rozličné čiarky, bodky, pásiky.


14. Myslíš si, že keď máš teraz na tvári spomínaný čierny pás, že s ním budeš stotožnená aj o desať rokov?

„ Nikdy nehovor nikdy.“ Neviem to s úplnou presnosťou povedať. Kto vie, čo bude o desať rokov. Som však taký typ človeka, čo by si nedal na seba niečo, čím by si nebol istý. Je to dôležité rozhodnutie – dať si čierny pruh cez pol tváre.

15. Ako dlho si sa na to odhodlávala?

Je pravda, že som nad tým uvažovala nejaký čas. Ale potom, ten samotný krok – „poďme to spraviť“, mi už dlho netrval.

16. Bolelo to?

Čo sa týka čela a líca – to bolo v pohode. Ale v oblasti oka to bolo veľmi nepríjemné.

17. Urobili ste to naraz?

Na jedenkrát. Trvalo to asi tri hodiny, s malými prestávkami. Bolo to náročné, mala som hrozne opuchnuté oko. Na druhý deň, keď som sa zobudila, som skoro nevidela. Ale neskôr opuch ustúpil. Neľutujem, že som si to dala spraviť, urobila by som to znova.

18. Aká je u teba frekvencia tetovania?

Ako kedy. Keď si dávam tetovať nohu, tak raz za mesiac, niekedy raz za dva mesiace. V našom štúdiu mám od každého tatéra čosi rozrobené. Tú nohu robíme napríklad rok a pol a ešte zďaleka nie je dokončená. Za tri hodiny urobíme len malú časť.
Keď sme chodili na súťaže, vydržala som sa nechať tetovať niekedy aj sedem hodín vkuse. To už je ale moja hranica, kedy sa telo nedá ani mysľou oklamať.

19. Aké tetovania sú teraz v móde?

Je to rôzne, niekedy ľudia prekvapia naozaj originálnymi motívmi, napríklad realistickými tetovaniami, kedy tetovanie nerozoznáš od fotografie. Alebo naopak- akvarelový štýl, kedy tetovanie vyzerá ako maľba na plátne. U nás je to skôr klasika, čiže trošku zaostalé kvetinky, vtáčiky, pierka, ornamenty a písma.

20. Ktoré ďalšie zmeny tela si v súčasnosti ľudia dávajú robiť?

Hoci u nás to ešte nie je bežné, vo svete napríklad už nie sú novinkou elfské uši, kedy sa ucho nareže a zošije do špicatého tvaru. Ďalej submadermálne implantáty, ale aj magnetické implantáty, čo sú telieska vložené pod kožu človeka. Jednou z obľúbených noviniek je aj tetovanie očných bielok. V našej krajine sú veľmi obľúbené a už celkom bežné – roztiahnuté ušné lalôčky, čiže tunely v ušiach.

21. Chobotnica, medúza, žirafa – to sú niektoré vyobrazenia na tvojom tele, ale aj znak X. Prečo práve on?

Toto X- ko nie je tetovanie, je to skarifikácia, čiže jazva urobená narezaním kože. X je znakom mojej životnej filozofie Straight Edge, ktorej podstatou je neubližovať nikomu, vrátane seba. Základné princípy životného štýlu podľa tejto filozofie sú: nepiť alkohol, nebrať žiadne drogy, nefajčiť. Patrí k tomu vegetariánstvo, alebo vegánstvo a žiaden sex bez lásky. Takže žiť čistým životným štýlom. Je to blízke mojej osobnosti a napĺňa ma, že som sa rozhodla tak žiť. Som tiež vegánka a som proti akémukoľvek utrpeniu zvierat.

22. Ako reagovalo okolie, keď si bola v intenzívnejšej fáze tetovania? Ako to vnímali tvoji najbližší?

Rodičia neboli veľmi nadšení. Keď som prišla s jedným, dvoma tetovaniami alebo piercingami, to im až tak veľmi neprekážalo. Ale keď som toho mala už viac, chceli vedieť, či by to nestačilo, či túžim byť celá pokreslená.

06

23. Keby si si dala všetky piercingy dole, mala by si zjazvenú tvár?

Po piercingu zostávajú menšie bodky, ale tým, že ich mám viac a sú symetricky rozložené po tvári, by bolo vidno, že som tam niečo mala. Pokiaľ má človek jeden, dva piercingy, nie je to väčšinou vidieť. Kruh, ktorý mám na uchu, má v priemere cca. 50 milimetrov, čo už je celkom dosť. To by sa už nestiahlo. Pokiaľ si dá niekto urobiť kruh v priemere do 1 centimetra, to sa ešte stiahne. Čo sa týka procesu robenia piercingu, nie je bolestivý, je to iba uštípnutie. Každý piercing sa však hojí inak. Pery napríklad zvyknú napuchnúť, ale celkom rýchlo sa hoja oproti pupku, ktorý sa môže hojiť aj šesť mesiacov. Keď som bola mladšia, dávala som si piercing pichať v štúdiu. Teraz, keď už mám certifikát „piercing artist-u“, robím si sama všetky typy piercingov, aj také, ktoré nie sú veľmi obvyklé.

24. Spomenula si, že si absolvovala u vás v štúdiu vešanie na háky. Čo ti táto skúsenosť dala?

To sa mi veľmi ťažko vysvetľuje. Fascinuje ma, čo ľudské telo a myseľ dokáže, alebo vydrží. Je to pre mňa posúvanie hraníc a hlavne pri samotnom akte zažívam také intenzívne pocity, ako pri ničom inom. Je to aj adrenalínový zážitok, ale aj silný vnútorný pocit šťastia.
Nie je to celkom bežné, ale máme dosť záujemcov, ktorí si to chcú vyskúšať. Ja som to absolvovala jedenásťkrát- zavesená za chrbát, za chrbát a za ruky zároveň, za brucho, za lakte, za lýtka, za kolená, v tzv. „húpačke“ – za chrbát, členky a lakte zozadu zároveň, ale aj v „kóme“ – v ľahu visíš za celé telo.
Koža je perfektne pružný a pevný materiál, vytiahnu ťa a visíš na vlastnej koži. Niekto vydrží pár sekúnd, niekto pár minút, záleží od pozície a celkovej psychickej pohody. Keby mi to robili násilne, samozrejme by to bolelo, ale tým, že to chcem, si to užívam.

25. Sú ešte nejaké formy skrášľovania, ktoré si nevyskúšala?

Nemám vyskúšaný split (rozrezaný jazyk). Sú ešte formy, s ktorými sa až tak nestotožňujem, keď si napríklad ľudia amputujú časti tela, ako sú prsty. Ja ich neodsudzujem, pre mňa to nie je choré, ako by si možno každý iný človek povedal. Z môjho pohľadu to už však väčšinou nebýva skrášľovanie tela, ale jeho znefunkčnenie. Je to už extrém, ale ak to ľudí napĺňa, nech sú šťastní.

26. Často ťa možno stretnúť v uliciach mesta na bicykli. Aký máš vzťah k športu?

Áno, bicyklovanie milujem. Pravidelne tiež behávam – snažím sa 3-krát do týždňa. Okrem toho chodím 2-krát do týždňa na jogu k Ivanovi do A4-ky, je to už rok a pol.

09
27. Čo plánuješ do budúcnosti?

Mám taký sen, otvoriť si s priateľom vegánsku reštauráciu v okolí Starého mesta. Sama som vegánka. Varenie ma veľmi baví, je to môj koníček.


Lifestyle
Author: kaminotes

Get Connected