_Q3B4298 1

Ako výtvarníčka sa sústreďuje na kresbu, grafiku a maľbu. Okrem voľnej tvorby sa venuje návrhom poštových známok, ex librisu, ilustráciám, karikatúre či drobnej plastike. Komplexnosť jej tvorby umocňujú presahy do sveta literatúry, v ktorom nachádza ďalšie výrazné vyjadrovacie prostriedky. Kým maľba jej poskytuje únik z pozemského sveta, v poviedke sa vydáva na cestu hľadania pokladu. „Poklad je akési jadierko v texte, ktoré prinesie pocit radosti pri jeho náleze. Niekedy je to odpozorované fungovanie vzťahov, inokedy prekvapivá pointa.“ Táto dvojdomosť v tvorbe Júlie Piačkovej vzbudila moju zvedavosť. Čo tak nazrieť do príbehov jej obrazov, pomyslela som si.

Pripravila: Kamila Balcová

Foto: Andrej Balco, archív J. Piačková

Pred nedávnom vyšla vo vydavateľstve Perfekt kniha Teseus a Ariadna. Ide o prerozprávanie antických mýtov spisovateľkou Beátou Panákovou. Ty si knihu ilustrovala. Ako vznikala vizuálna podoba knihy?

V kníhkupectve som videla predchádzajúce 3 diely v sérii vydavateľa. Povedala som si, ako rada by som ilustrovala práve takýto typ knihy. Privolala som touto myšlienkou telefonát od vydavateľa, ktorý ma naozaj oslovil a dohodli sme sa na spolupráci. O vznikajúcej knihe som vedela ešte pred prečítaním textu. Ako prvý som urobila labyrint, lebo som vedela, že v príbehu o Téseovi bude. Potom som pripravila návrhy Ariadny, predpokladala som, že je súčasťou rozprávania. Ďalšie ilustrácie vznikali ako pokračovanie mojej voľnej tvorby. Maľujem figurálne obrazy a grafiky, príbeh je aj v nich prítomný, takže pre knihu som pripravila veľmi podobné scenérie. Ozvláštnené sú antickou a minojskou inšpiráciou, na prvý pohľad ju ale možno ani nevidno. Niekedy sa stane, že keď sa kniha vytlačí, obrázky sú vo výsledku inej farby, ako ste si pôvodne predstavovali. V tomto prípade to ale dopadlo dobre. Naviac som si opäť uvedomila, aká je staroveká kultúra ľudsky príťažlivá a napĺňajúca.

Momentálne pracujem na fantasy obrazoch. Ide o mystické postavy, ktoré sa pohybujú v presne nedefinovanom priestore. Na podobný obraz som mala veľmi dobré ohlasy a cítila som, že by som ho mohla prepracovať pre knihu. A našiel svoje miesto aj na obálke knihy.

20171105_162201

Labyrint som chcela stvárniť tak, ako si ho nikto nepredstavuje. Myslím si, že sa mi to celkom podarilo.

20171105_162240

V tvojich obrazoch hrá tematika vody dôležitú úlohu. Čím ťa tento živel fascinuje?

K tematike vody som sa dostala aj cez písanie poviedok. Voda sa vyskytovala veľmi často v mojich predstavách. Mám mnoho životných skúseností, príjemných aj nepríjemných, spojených s vodou. Keď som bola dieťa, často sme s otcom chodievali k Váhu. Raz som sa tam s bratom takmer utopila. Voda bola v mojom vedomí vždy prítomná. K téme ma doviedla aj samotná technika maľby, použitie akrylu. Keď som s ním pracovala vo väčších množstvách, riedila ho, roztekalo sa to a vytváralo akoby krajiny s vodou. Vodu som použila ako pozadie predmetu alebo príbehu, ktorý sa na obraze odohrával. Môžem povedať, že voda je spoluautorkou mnohých mojich obrazov.

Poďme k príbehom tvojich obrazov. Maľbe sa venuješ už tri desaťročia. Výtvarná tvorba sa stala pevnou súčasťou tvojho života. Kam ťa cesta výtvarníka posunula?

Obrazy mi umožňujú zdanlivo uniknúť z pozemského sveta. Ja hľadám v tvorbe viac únik a metaforu, symbol ako potvrdzovanie civilistických tém. Tento obraz som nazvala

MATKA MASKA

20171105_163317

V minulosti som často robila karikatúry. V karikatúre sa vždy musí vyjadriť pointa, posolstvo. Obraz je venovaný veciam, ktoré mám rada aj nerada. Jednak je to pocta karikatúre ako takej a potom orientálnej ornamentike. A je to tiež pocta materstvu. Ale zároveň je kritikou. Vyznieva ako skeptické vyjadrenie poznania, že pretvárka sa neustále rodí a má nekonečné pokračovania. Tá pravá tvár sa málokedy ukáže.

SEDEM SESTIER

SEDEM SESTIER

Kolekcia obrazov Sedem sestier vznikla okolo roku 2011 akoby jedným dychom. V živote ma najviac ovplyvňovali silné ženy. So ženami som si chcela vždy rozumieť. Vyhľadávala som silnú ženu v mojom okolí a snažila sa pochopiť ju, niečo si z nej zobrať. Pod týmto vplyvom som urobila sériu Sedem sestier.

Sú na obrazoch ženy, ktoré ťa inšpirovali?

Nie. Je to intuitívne vyjadrenie. Sú to fiktívne ženy. Zoskupujú sa podľa vnútorných línií do dvojíc. Jedna z nich zostáva akoby zmätená bokom. Občas sa tak cítim. Príbeh tohto obrazu sa mi v živote naplnil. Zostala som v mnohých veciach akosi mimo, ale idem ďalej novou nečakanou cestou. Beriem novinky stoicky a viem sa prispôsobiť. Sú ale situácie, kedy sa nechcem prispôsobiť, každý z nás také pozná.

MORE E. A. POA:

Mnoho mojich obrazov ovplyvnil E. A. Poe. Tak, ako ma láka ornamentika orientu, aj v literatúre ma priťahujú texty bohaté na premyslenú vizualitu. Urobila som grafiku, ktorá má asi 10cm na výšku. Predstavuje dialóg ženy s mužom v podmorskej scenérii. Ilustrovala som ňou ideu, že vo vode sa zvuky tak neprenášajú, ľudia si nemôžu rozumieť a často si myslím, že je to tak aj na brehu. Ľudia sa síce dorozumievajú, ale akosi sa im to vôbec nedarí. Téma nedorozumenia ma stále priťahuje. Obraz vznikal podľa zväčšeného náčrtu tej grafiky. Má viac ako 3 metre na šírku a 2 na výšku. Stál ma veľa energie, ale spôsobovalo mi radosť pohybovať sa pri maľovaní v obraze, pretože bol položený na dlážke. Takáto práca má svoje klady, cítila som sa ako na lietajúcom farebnom koberci. Na výtvarnej činnosti je veľmi zaujímavá pre mňa práve práca s materiálmi, s hmotou, pri veľkom obraze je hmoty viacej.

POExs

Čo sa odráža z tvojej tvorby v Igorovej a čo z Igorovej v tvojej?

Samozrejme, Igorove obrazy ma tiež veľmi ovplyvňujú. Igor má veľkú schopnosť dať to, čo vychádza z ľudských tvárí a z ľudských tiel na obraz. To je skrátka danosť. Je to dar, nedá sa to naučiť, získať. Je to v rozpore s tým, čo tvrdia mnohí, že sa to naučí každý. Istý štandard sa naučiť dá, ale to, čo je nad tým štandardom, musí byť už dané. Je to talent, o ktorom sa dnes často hovorí ako o nepotrebnej veci. Pre mňa je talent najpodstatnejšia vec v tvorbe, na ktorej je ale potrebné začať stavať a pracovať. Myslím, že mám v niektorých veciach aj ja vplyv na Igora, ale to by skôr mal povedať on. Často mu pomôžem nájsť správny názov pre obraz a občas aj námet. Veľké diskusie ale o obrazoch pri práci nevedieme, niekedy to berie vietor z plachiet.

_Q3B4346

Aký máš názor na súčasné výtvarné umenie?

Som presvedčená o úplnom subjektivizme pri vnímaní umenia. Dnes akoby monopol na značku UMENIE mali inštitúcie typu múzeí, galérií a ich zamestnanci, prípadne bohatí súkromní zberatelia. Skutočnosť je ale oveľa jednoduchšia a bohatšia. Podstatné pre umenie je vnímanie samotným divákom. Iba to dáva umeniu život, nič iné. Niekto môže vlastniť obraz, sochu, ale možno nikdy neobjaví, čo môže byť náhodnému okoloidúcemu na prvý pohľad jasné. Obraz nemusíme fyzicky vlastniť. A môže sa stať našou súčasťou. Ja za umelecké dielo pokladám pre mňa obdivuhodné veci. Ale každý z nás má vlastné preferencie, každým človekom pohne niečo iné. Mám radosť z vecí, ktoré ma tešia, som smutná, nadšená alebo zhrozená či ľahostajná. Len ja sama cítim svoje pocity a city. Umenie je pre mňa druh lásky. Nikto ti nemôže nadiktovať, čo máš ľúbiť a čo neľúbiť. Cíti alebo necíti každý sám za seba. Dnes často poznáš meno umelca, ale to, čo robí, s tebou vôbec nepohne. Umenie zostáva aj bez mena autora.  Keď som pripravovala ilustrácie k starovekému príbehu, prezerala som si veľa artefaktov z tej doby, študovala som si tému. Napríklad na Kréte je zreštaurovaná freska, na ktorej je zobrazený býk, cez ktorého preskakujú akrobati. Je to nádherná štylizácia. Figúru býka zjednodušili, má celkom iné proporcie ako býk v skutočnosti. Je to neuveriteľne pôsobivý obraz. A kde máš meno autora? Vôbec nikde. Alebo postavy. Niektoré postavy som nakreslila spôsobom, ktorým som sa priblížila starovekej minojskej štylizácii. Muži majú pás užší ako krk. Nohy majú strašne malilinké. A pritom to pôsobí mužne. Neuveriteľne krásne sú urobené všetky veľké tvary a do toho je len zopár detailov. Preniesol sa na mňa silný kultúrny zážitok. Zobrazuje sa tu esencia skutočnosti. Bol to istý kánon, na všetkých obrazoch je stvárnenie rovnaké. Keď som chcela obrazy vstrebať a využiť  ako inšpiráciu, pýtala som sa samej seba, ako to mohli takto bohovsky vymyslieť? Vytvorili niečo veľmi silné, čo cítiš ponad niekoľko tisícročí. A to sú všetko veci bez mien autorov. Čo je silné je aj dodnes moderné. Naopak dnes, keď niekto povie súčasné umenie, akosi sa sila vytráca a pribúda veľa rozpakov. Nehovorím, že ma nezaujalo nič, ale v mnohých prípadoch vidieť poslušnosť umelca a jeho podriadenosť najrôznejším teóriám a nepísaným príkazom. Funguje prísnejšia cenzúra a kádrovanie umelcov, ako v nedávnej minulosti. Ak je niekto príliš poslušný, tak to znamená, že nemá dosť vnútornej sily. Návštevnosť v umeleckých galériách hovorí za všetko. Vina sa ale zvaľuje na nekultúrnosť verejnosti a arogantne sa hlása, že kvalitnému umeniu nikto z obyčajných ľudí nerozumie.

Čo charakterizuje podľa teba súčasné výtvarné umenie?

Súčasné umenie sa topí v mori haraburdia a nudy, a preto je ho ťažké zažiť na vlastnej koži. Ale je ho stále dosť, kto chce hľadať, nájde. Nechce sa mi rozprávať o žabo-myších vojnách, ktoré sprevádzajú tento druh ľudskej činnosti, aj tu je veľa prospechárstva a politikárčenia. Stále žijeme vo svete, kde metaforicky – pravda v kúte stojí. Oblasť riadenia umeleckej sféry v malosti a provinčnosti nezaostáva za ostatnými sekciami na Slovensku.

Mám rada ilustráciu, tam sa všeličo deje, pretože sem až tak zásadne neprenikol umenonihilizmus. Knihy, tak ako hudba či divadlo, potrebujú publikum. Koncert v prázdnej sále by sa asi nekonal. Ale výstavy v prázdnych galériách bez publika aj tak dostanú peniaze z verejných zdrojov.

Občas sa mi pošťastí zažiť silné umelecké chvenie na najnepravdepodobnejších miestach. Napríklad v malej predajni v Prahe ma zaujala soška. Veľmi intímne a obyčajné čudo – žena číta. Obyčajné a pritom zázračné. Náhodou mal jej tvorca – zabudnutý a prehliadaný český sochár –  v tom čase výstavu na Staromestskom námestí. Jaroslav Horejc- majster českého art deca. Z úplného prachu ho vyzdvihol jeho obdivovateľ a zberateľ a usporiadal mu prvú väčšiu výstavu niekoľko desaťročí po smrti. Pre mňa bola výstava jeho diel zjavením. Akoby si v prachu našla diamant. Zomrel storočný pred 30 rokmi, ale uznanie na neho stále ešte len čaká. Stal sa mojim obdivovaným autorom.

Súčasné výtvarno charakterizuje všeličo. Pre mňa je podstatné, že keď vojdem do galérií moderného umenia, hocikde vo svete, často zívajú prázdnotou a sú akési šedivé. Zato v sekciách staroveku, stredoveku, renesancie, baroka, romantizmu … stále diela vyžarujú na mňa sústredenie a energiu , ktorou ich tvorcovia obdarili. Súčasná umelecká brandža je na tom celosvetovo podľa mňa biedne, hoci sa v aukčných domoch trhajú rekordné sumy za súčasné diela. Svetový obchod s umením je niečo zdanlivo nepochopiteľné, ale samozrejme, vysvetlenia existujú a pravdepodobne nemajú mnoho spoločného s umeleckými hodnotami. Umelecká hodnota je skrátka ťažko zúčtovateľná položka, preto umožňuje obchod s takto označenými predmetmi najrôznejšie manipulácie a špekulácie, ktoré slúžia zasa iba hromadeniu kapitálu a nie uchovávaniu kultúry. Iba Čert vie, kam to povedie, pretože to asi on riadi, ale neblýska sa na lepšie časy.

_Q3B4557

S manželom, výtvarníkom Igorom Piačkom, žijete v Pezinku. V umeleckej škole ako lektorka vyučuješ výtvarnú výchovu. Čo si myslíš o výchove ako takej a výchove ku kultúrnosti?

Nemožno všetko vtesnať do dvoch viet. Môžem ti iba povedať zopár postrehov z mojej praxe učiteľky. Čo je vlastne kultúra vo svojom základe? To je proti prirodzenosti prírody postavený záujem človeka. Prirodzenosť prírody je iná ako kultúrna. Je daná bez úsilia. Kultúra aj výchova je naopak úsilie, v tom slove je základom sila. Človek si kultúru vymyslel, pretože človeku prospieva. A ja si myslím, že výchova detí je tiež súčasťou ľudskej kultúry. Výchova aj kultúra ako celok, je akt primeraného nátlaku, použitia sily, v záujme spoločnosti. Vyžaduje náš vklad a energiu. Ako spoločenstvo musíme vyžadovať dodržiavanie hraníc. A pokiaľ to nerobíme, nastupuje nová džungľa. A ja ako učiteľka sa s ňou čoraz častejšie stretávam.

Dodržiavanie spoločenských noriem je prínosom, aby sme deti zbytočne nezaplavovali rôznymi problémami, ktoré im neprospievajú. Prílišná voľnosť vo výbere občas deti viacej zmätie ako pomôže. Mnohé veci, ktoré človek robí, musí akceptovať, aj keď sú nedobrovoľné, pretože slúžia kultúre a kultúra človeku. Ale všetko musí mať svoju primeranú mieru. Primeraná miera zodpovednosti , rešpektu, úcty, a voľnosti- to podľa mňa platí v celej civilizácii. Tak si predstavujem slobodu.

_Q3B4317

Má individuálny štýl v umení stále svoje pevné miesto?

Každý výtvarník má svoje obľúbené veci a robí podľa svojho založenia tak, aby sme niečo sprostredkovali iným ľuďom. Dnes sa individualita umelca občas stiera. Keď sa pozrieš na výstavu súčasného umenia, mnohé výstavy, ktoré prezentujú viacerých autorov, majú akoby jeden štýl. Ale individualita umelca je v umení tiež akýsi súčasný mýtus. V staroveku bol dobový kánon a individualita bola neprijateľná. Prišli obdobia, kedy bol individuálny štýl vysoko hodnotený, dnes je táto vec skôr na samotnom umelcovi, ako sa rozhodne. Dodnes na svete prebehlo množstvo štýlov a mnoho umelcov sa nimi inšpiruje, takže úplná osobitosť prejavu je snáď až nemožná. Ja nehľadám v umení individuálny štýl. Ten môže byť aj priemerný. Hľadám pôsobivý, obdivuhodný, výnimočný, ťažko napodobiteľný štýl a výkon.

Som aj učiteľka. Keby nebolo detí, tak učiteľ je zbytočný človek. A keď som umelec a neboli by diváci, tiež som zbytočný človek. Nestačí vydávať za umenie vlastnú arteterapiu alebo karierizmus. Nedávno som čítala vyjadrenie učiteľa z Prahy z akadémie, že umelecké dielo divákov nepotrebuje a môže pokojne existovať iba samo pre seba. Iba to ilustruje zmätok v pojmoch a názoroch, ktorý je pre umelecký svet zničujúci. Myslím, že divák má dôležité miesto v umení. Umenie je aj komunikácia. Bez diváka umenie nesplnilo svoju hlavnú úlohu. Ak umenie nemá kto vnímať, vlastne neexistuje. Umenie má rezonovať aspoň v jednom divákovi, inak má socha asi taký význam ako kameň na Marse.

Zaujal Vás rozhovor? Vyjadrite svoj názor naň v komentároch,  na fb kaminotes , alebo zdieľaním príspevku.

 


Art
Author: kaminotes

Get Connected

    2 Responses

  1. Georgina says:

    Kamilka je to moc pěkné a zajímavé a má krásné obrazy . Does she selling any? I love the firs one .it would be nice addition to my gallery.See You soon