6

Rozhovor so zberateľom a galeristom Romanom Fečíkom

Keď sa mi naskytla možnosť porozprávať sa so zberateľom a galeristom Romanom Fečíkom, potešila som sa. Sú to už štyri roky, čo Roman Fečík Gallery zahájila svoju činnosť. Za ten čas zrealizovala množstvo kvalitných výstav, rozbehla spoluprácu so zahraničnými inštitúciami, venuje sa vydávaniu umeleckej a umenovednej literatúry. Vytvára platformu pre odbornú výmenu názorov a stojí na strane podpory umenia.
Galérie mali pre mňa vždy osobité čaro. Jedným pootvorením dverí vstúpite do priestoru bohatého na farby, tvary, konštrukcie. Tu obraz, tam socha, fotografia. Čo autor diela, to iné vnímanie viditeľného i neviditeľného sveta. Zachytenie emócií, zvečnenie pominuteľného. Čím by boli mestá bez galérií, pomyslela som si neraz.

Pripravila: Kamila Balcová, Foto: Juraj Bartoš

Na internete som našla rozhovor s vami z roku 2007, ktorý ste poskytli Hospodárskym novinám. Vyjadrili ste sa v ňom, že snívate o tom, že sa raz stanete galeristom. V súčasnosti ním už ste. Takže – sen sa zmenil na skutočnosť. Spokojný? Ako sa z bankára stane galerista?

Spomínaný rozhovor vznikol ešte počas môjho pôsobenia v Poštovej banke, ale zberateľstvu a podpore umenia sa venujem dlhodobo. Svoj prvý obraz do zbierky som kúpil asi pred 25 rokmi. Takže, môj sen sa mi naplnil až vďaka tomu, že som si odpracoval pomerne dlhý čas v bankovníctve, vo financiách, kde sa mi podarilo vytvoriť si určitú finančnú rezervu, ktorá mi umožnila venovať sa aj vlastným projektom.
Predtým som bol v práci ráno od ôsmej do večera do ôsmej. Bol to v podstate život len o práci. Dnes ho mám nastavený rozumnejšie. Mám čas na rodinu, na priateľov, na šport, na umenie. Som väčším pánom svojho času. Menej zarábam ako bankár, ale protihodnotou je viac voľného času. Keď sa pýtate, či som spokojný, tak áno, som. Nie je to spokojnosť len s tým, že sa môžem venovať svojmu hobby, ale je to aj iná kvalita života.

Čím vás trh s umením najviac fascinuje a láka?

Keď sa povie trh, predstavíte si obchodovanie, investície, špekulácie. Pre mňa sú však zaujímavejší zberatelia, milovníci umenia, ktorí nie sú postavení úplne na tomto investičnom princípe. Keby ma fascinoval len samotný trh s umením, tak by sme boli oveľa aktívnejšia a komerčnejšia galéria. Pre mňa je každá nová výstava kultúrnym obohatením a príjemnou zmenou pracovného prostredia.

Aké má podľa vás slovenský trh s umením špecifiká?

Najväčším špecifikom slovenského trhu je, že je malý a limitovaný. Takmer všetci aktéri sa poznáme. A pokiaľ nemáte v ponuke práve nejakú “zberateľskú lahôdku”, tak je to trh kupujúceho a nie predávajúcich. Slovenský trh s umením nemá ešte úplne jasné pravidlá, ktoré v západnom svete fungujú už desiatky rokov. To znamená, že na Západe sa väčšinou galérie snažia vybudovať si umelcov, dlhodobo pri nich stoja, pomáhajú im s kariérou. Tu sa to len začína rodiť. Rád by som ešte dodal, že na slovenskom trhu s umením prevládajú ľudia, ktorí sami z nejakého dôvodu majú radi umenie. Často sú to zberatelia, ktorí sa postupne stali galeristami, alebo majiteľmi aukčných siení. Svoje hobby, lásku preklopili do toho, že sa mu začali venovať aj profesionálne. V tom je to asi špecifické, že tu medzi nami nenájdete len čistých obchodníkov.

1

Kedy ste objavili v sebe vášeň pre umenie ako také?

To je už veľmi, veľmi dávno. Otec mal v knižnici mnoho kníh o umení, ktoré som si často listoval. Prvý obraz som kúpil, keď som mal necelých 20 rokov. Snažím sa porozumieť tomu, prečo má niekto túžbu vlastniť určitý obraz a iného to vôbec nezaujíma. Myslím, že to dobre popísal Ivan Melicherčík, známy slovenský zberateľ, v knihe „O zberateľstve alebo delirium collectoris,“ ako zvláštny typ závislosti, choroby.

Odkiaľ pochádzajú vaši zberatelia a ktorí autori umeleckých diel sú dnes v kurze?

Nie sme klasická komerčná galéria a nikdy nebolo našou prioritou zháňať kupujúcich. Našou filozofiou nie je predávať umenie. Chceme vytvoriť v ľuďoch túžbu vlastniť umenie, tešiť sa z neho a naučiť ich, aby si ho chceli kúpiť sami. Ľudia, ktorí kupujú u nás v galérii, nie sú väčšinou klasickí zberatelia, pretože tí obvykle hľadajú priamy kontakt na umelca. Sú to skôr ľudia, ktorým sa páčia pekné veci, majú vzťah k umeniu a galéria je pre nich zárukou kvality. Hoci galérie majú maržu 20 – 30%, je to pre nich akceptovateľné, lebo vedia, že tým podporia ďalšiu prevádzku a výstavnú činnosť galérie.

Pri výbere autora, respektíve diela, treba byť rozvážnym. Sú diela, ktoré sa vám budú páčiť celý život. Ale sú aj také, ktoré vás v danom momente z nejakého dôvodu zaujmú, no prvotná emócia časom opadne. To je to, čo sa vždy snažím radiť ľuďom. Nekupujte ihneď bezhlavo, čo sa vám páči, ale dajte si tú námahu, niečo si o výtvarníkovi prečítajte – aké mal výstavy, čo o ňom píšu výtvarní kritici… a tým pádom máte väčšiu šancu, že budete vzdelanejším kupcom. A vzdelaný kupec znamená, že nekúpite niečo, čo je len pekné, ale má to nízku umeleckú hodnotu. Ja delím umenie na dekoratívne, alebo potom to zberateľské. Nezaznávam toho, kto má rád dekoratívne umenie. Keď sa mu páči, prečo nie. Každý má svoj vlastný vkus. Ale, ak si chcete budovať zbierku a chcete ju v budúcnosti cizelovať, snažiť sa, aby bola kvalitnejšia, potom potrebujete vlastniť diela, ktoré viete v budúcnosti vymeniť za iné, alebo ich predať a kúpiť nové.

Čo sú podľa vás tie vlastnosti / kvality diela, ktoré sú prísľubom ak nie nárastu hodnoty diela v budúcnosti, tak aspoň zachovania jeho aktuálnej ceny?

Sú tisíce autorov, z ktorých si môžete vybrať. Nikto vám nezaručí, že ten – ktorý autor bude aj o sto rokov rovnako hodnotený, alebo cenený. Čo vám ale môže pri výbere pomôcť, sú určité parametre, ktoré vám zvyšujú šancu, aby za tých sto rokov bol aj naďalej známym autorom. To sú napríklad výstavy v renomovaných inštitúciách alebo publikácie. Monografia autora. Ale zase je rozdiel, kto je vydavateľ monografie. Keď má niekto bohatého sponzora, môže si vydať objemnú monografiu aj sám. Takže, je tiež dôležité, kto monografiu napísal a kto ju vydal. To isté platí aj o výstavách. Môžete mať obrovskú výstavu v Inchebe, čo je prenajímateľný komerčný priestor a môžete mať maličkú výstavu v Slovenskej národnej galérii. A sú to dve rozdielne veci. SNG má väčšiu hodnotu, pretože to znamená, že umelca kultúrna obec akceptovala ako umelca, ktorý si zaslúži v nej byť. Takže hovorím: Výstavy, diela, rôzne kurátorské texty, ocenenia ľudí, ktorí sa v obore dlhodobo pohybujú. A vedia sa zhodnúť v tom, že autor má prínos pre dané obdobie vo výtvarnom umení, urobil niečo, čo je zaujímavé a odlišuje sa od masy ostatných.

9

Praje súčasná doba a ekonomická situácia galeristom? Ako sa v umení a kultúre podniká?

 Na toto vám ťažko odpoviem, lebo ja sa na to nepozerám úplne ako na podnikanie. Pre mňa je to viacej non – profit a budovanie značky, ktorá jedného dňa priláka dosť záujemcov, práve tou poctivou mravčou prácou. To, že robíme výstavy, vydávame knihy, práve to, že to nemáme len ako biznis. Baví nás to. Verím, že v jednom momente poradenstvo od našej galérie ľudia začnú vnímať ako pridanú hodnotu pri ich rozhodovaní o kúpe umeleckého diela. Ale to je beh na dlhú trať.

Na základe akých kritérií tvoríte celoročný výstavný plán? Podľa čoho si vyberáte umelcov?

Vždy závisí od majiteľa galérie, aký program si vyberie. My sme si vybrali obdobie od päťdesiatych rokov do konca minulého storočia. Chceme značku galérie budovať na overených menách. Obdobie spolupráce s touto generáciou vnímam aj tak, že sa ako galéria vzdelávame a snažíme sa rozpoznávať, čo je hodnotné, prečo je to hodnotné, v čom sú zároveň aj budúci mladí umelci zaujímaví. Pripúšťam, že jedného dňa pridáme RF Contemporary – galériu, kde budeme spolupracovať aj s mladšou generáciou umelcov. Ale to ešte nejaký čas potrvá. Keď máte niekomu odporučiť umelca, musíte najprv sám tomu veriť. Skúsenosťami sa snažím rozpoznávať, kto sú tí potenciálni mladí autori, s ktorými by sme spolupracovali. Tých, s ktorými aktuálne robíme, overil už čas. Na tomto máme dnes postavený výtvarný program.

Čo momentálne vystavujete?

Aktuálne vystavujem tvorbu Alojza Klima a pripravujeme výstavu Rudovi Sikorovi. Ďalší z dôvodov, prečo sme začali spoluprácou so staršou generáciou je, že sa snažíme ukázať diela z minulosti, ktoré často nemali príležitosť v minulom režime byť vystavené. Je to pre nás aj vzdelávací proces.

BART0739

Ako vnímate fotografiu?

Ja veľmi pozitívne. Ako komerčný artikel je však na Slovensku ešte veľmi slabá. Na Západe je to jeden z artiklov umenia, ktorý funguje a funguje dobre. Tu je iný problém. Fotografie by museli mať jasnejšie pravidlá ohľadne originality a počtu v edícii. Zberateľstvo je totiž ako súťaž. Ako športová disciplína. Túžite vytvoriť výnimočnú zbierku. Pri grafike, fotografii, soche je často problém v tom, že slovenskí zberatelia chcú mať obvykle niečo unikátne, čo iný zberateľ nemá.

Vzťah galerista – umelec má svoje špecifiká. Čo viete z pohľadu galeristu v tomto smere oceniť?

Naša galéria je, ako som už povedal, skôr non profit galériou. Baví nás robiť pekné výstavy. Nemôžem zastupovať umelca, keď na neho nemám toľko času, koľko by som mu mal venovať pre úspešné budovanie jeho mena. To je aj dôvod, prečo sa viac venujeme  staršej generácii. Mladý umelec, ktorý musí živiť rodinu, musí diela aj predať. A to by zmenilo moju filozofiu. Pre mňa by to znamenalo, že by som musel začať aktívne predávať a tlačiť na ľudí, aby kupovali, čo nechcem. Skutočne verím v to, že jediná šanca pre umenie je vytvoriť u ľudí túžbu ho vlastniť.

Život v galérii je pestrý, nie sú to len výstavy, ale aj nadväzovanie kontaktov so zberateľmi. Čo podľa vás prispieva k úspechu galeristu?

 V mojej časovej osi to nemám rozdelené na dni, týždne, ani na mesiace. Pozerám sa na to v rokoch. Ak tento rok nepredáme žiadne dielo, nie je to pre mňa zásadný problém. Dôležité je, aby sme mali kvalitné výstavy, aby sme spolupracovali so šikovnými ľuďmi, vydávali pekné katalógy a prezentovali dobrých autorov. Verím, že kvalita sa skôr, alebo neskôr presadí a zberatelia si to všimnú a prídu sami, pretože získajú istotu. Ja mám zatiaľ to šťastie, že nepotrebujem z galerijnej činnosti žiť a tú cestu môžem mať dlhšiu a pokojnejšiu. Problém dnešných galérií je, že sú pod obrovským tlakom, pretože musíte platiť nájom, transporty, výstavy. Ja som sa pustil do realizácie môjho sna až vtedy, keď som mal pocit, že ho viem dlhodobo budovať bez stresu. Nemusím robiť kompromisy.

8

Ktoré z diel, ktoré vlastníte, máte mimoriadne rád a prečo?

To je ťažko zodpovedateľné. Prídete domov, pozriete sa na obraz a máte z neho radosť. Jeden môže byť minimalistický, druhý zase historický, napr. s témou mojej obľúbenej Banskej Štiavnice. Z nejakého dôvodu vám vytvára emóciu, náladu, dostanete svoju “dávku”. Sám niekedy rozmýšľam, prečo si dielo potrebujem kúpiť a vystaviť doma. Keby som to vedel, nainfikujem tým veľa ľudí na Slovensku a budeme mať veľa zberateľov.

Nechávate si pri kúpe diela poradiť, alebo sa spoliehate na to, čo zaujme vás?

Áno. Aj prvé diela som tak kupoval. Mám spolužiaka kunsthistorika, vyštudoval dejiny umenia. S ním som sa radil v začiatkoch. Ako bývalý bankár som aj dnes stále opatrný. Málokedy reagujem spôsobom: teraz a hneď. Dnes si už trúfam vybrať si sám, ale to preto, lebo mám za sebou 25 rokov skúseností – návštevy múzeí, galérií, napozerané množstvo katalógov, rozhovory s výtvarníkmi. Ale aj napriek tomu, keď máme výstavu a sú tu ľudia z fachu, umelci, kunsthistorici, častokrát sa opýtam, ktoré z diel považujú za najlepšie a prečo, aby som si porovnal, či máme podobný spôsob myslenia.

„Čo je drahé, je dobré“ – platí to podľa vás práve v zberateľstve?

V limitovanom spôsobe. Pretože, môžete mať oproti sebe podvodníka a predá vám draho niečo, čo nie je dobré. Ale vo všeobecnosti by som povedal opačne. Čo je dobré, je drahé. Keď máte naozaj veľmi dobrý obraz od Ľ. Fullu, tak bude veľmi drahý. Pretože zberateľov, čo ho chcú, je veľa. Čiže, zmenil by som vám to. Čo je dobré, je drahé. Ak vám ho ponúkajú lacno, treba byť opatrný.

4

Ako vnímate nákup umeleckých diel cez internet?

Nemám s tým dobrú skúsenosť. Zhodou okolností sme raz tak kúpili dielo, ktoré bol falzifikát. Cez monitor počítača to jednoducho nezistíte. Vyriešilo sa to, ale bolo to sklamanie a problémy. Prirovnal by som to k láske cez internet, musíte mať priamy kontakt, aby ste zistili, či skutočnosť zodpovedá virtuálnej realite. A tiež, trošku mi chýba pri tomto druhu nákupu emócia z kontaktu s výtvarníkom, galeristom, napätím v aukčnej sieni a podobne.

Chodíte na aukcie?

Chodievam. Aukcie, to je taká lotéria. Niekedy sa môže stať, že na aukciu neprídu ľudia, ktorí majú záujem o  konkrétne dielo, alebo si ho v katalógu nevšimnú. Vtedy máte šťastie a môžete kúpiť niečo za dobrú cenu. Ale väčšinou urobiť na aukciách veľmi dobrý obchod nie je jednoduché. Aukcie sú skôr možnosťou získať dielo, po ktorom túžite, zabojovať oň. Kedysi v minulosti to bolo tak, že o aukcii vedelo len pár vyvolených a dala sa tam, po bankársky povedané, urobiť taká arbitráž – tam ste kúpili lacnejšie a potom predali drahšie. Len preto, že ste vedeli, že ten zháňa a ten predáva.

Navštevujete rád ateliéry, je pre vás osobný kontakt s umelcom dôležitý?

Ateliéry navštevujem rád, hlavne keď chodievam vyberať diela na výstavu. V súčasnosti už o mnoho menej kupujem ako kedysi. Nie som ten typ zberateľa, ktorý by musel mať doma naukladané diela, opreté o stenu. Keď ma niečo veľmi zaujme, zoberiem to s tým, že sa snažím zbaviť niečoho, čo mám už dlho a stratilo to pre mňa tú prvotnú emóciu. Už neplatí, že by som pravidelne veľa nakupoval. Viac ma baví výstavná činnosť. Osobný kontakt s umelcom je pre mňa dôležitý pre lepšie porozumenie jeho tvorbe.

BART0738

Zmenili sa časom v niečom vaše kritéria, na základe ktorých sa pre kúpu umeleckého diela nakoniec rozhodnete?

Jediné, čo sa zmenilo je, že emócia nákupu je o mnoho kontrolovanejšia. Už si dávam pozor, aby som netúžil po všetkom. Jednoducho povedané, nerobím dlhodobé rozhodnutia na základe krátkodobých emócií. Rozmýšľam nad tým, či sa mi dielo bude hodiť do zbierky. Či budem mať obraz vôbec kam zavesiť. Už mám vytvorenú historickú pamäť na chyby pri tvorbe zbierky a podľa nej zvažujem aj samotný nákup.

Navštevujete rád iné galérie?

Áno, mám rád galerijné priestory, lebo je tam pokoj. Nemám však až tak rád vernisáže. Preferujem ticho v galérii, keď sa dá dielo si v pokoji “vychutnať”.

Ktoré galérie máte najradšej?

V tomto mám rád rozmanitosť. Rád si pozriem veľkolepé výstavy v Guggenheim Museum v New Yorku, Tate v Londýne, Centre Georges – Pompidou v Paríži, Albertinu vo Viedni, ale rovnako rád chodím do malých súkromných galérií, kde nie sú davy ľudí a kde máte možnosť diskutovať s galeristom alebo priamo s umelcom.

V minulosti ste pracovali v hudobnom biznise. Akú hudbu ste počúvali v tom čase, čo si rád vypočujete dnes a ako na to obdobie spomínate?

Tiež platí to, čo vo výtvarnom umení. Rovnako mám rád rozmanitosť v hudbe. Závisí od aktuálnej nálady, miesta, kde sa nachádzam.

Máte za sebou úspešnú kariéru v bankovníctve, plníte si sny, vybudovali ste peknú galériu, založili ste si rodinu, máte možnosť venovať sa aktivitám, ktoré prinášajú do vášho života radosť a spokojnosť. Považujete sa za šťastného človeka?

Áno. A snažím sa v rámci svojich možností a schopností správať tak, aby som ten pocit posúval ďalej. Aj keď občas sa to veru nepodarí. Ale všetci sa učíme, bohužiaľ, nielen z cudzích, ale aj z vlastných chýb.

22 B copy

 

www.romanfecikgallery.sk
www.facebook.com


Art
Author: kaminotes

Get Connected