Učiteľmi sme si všetci navzájom.

Už od detstva ju fascinovali krajiny Ázie a ich myšlienkový svet. Po prekonaní ťažkej choroby sa joga stala jej osobnou cestou. Práve vďaka nej nadobudla vzácne prepojenie vnútornej radosti a pokoja. O tento pocit sa túžila podeliť s inými, a tak založila vlastné jogove centrum. Netrvalo dlho a okolo centra sa začala formovať čoraz väčšia komunita ľudí. Prečítajte si rozhovor s Lenkou Turiničovou, mladou sympatickou ženou, ktorá pozitívnym prístupom k životu inšpiruje svoje okolie.

Rozhovor s Lenkou Turiničovou

Foto: Gabina Weissova, Foto WAKI, Veronika Garbanová

Vyštudovala si mimoeurópsku etnológiu a mala si možnosť cestovať aj po ázijských krajinách. Čím ti bol myšlienkový a kultúrny rozmer týchto krajín blízky?

Krajiny Ázie mi boli blízke od detstva, pamätám si, že som už na základnej škole písala seminárne práce o duchovnom živote Indie. Zaujímala som sa o rôzne náboženské a filozofické systémy a východnú kultúru som v tomto zmysle vždy vnímala ako môjmu srdcu najbližšiu práve svojím duchovným posolstvom. Bolo to určite tým, že som sama hľadala odpovede na otázky zmyslu, naplnenia života a vo východných učeniach som nachádzala veľa spoločných myšlienok. Mimoeurópsku etnológiu som sa preto rozhodla študovať ako pokračovanie môjho vlastného vnútorného volania, pretože som chcela do týchto kultúr hlbšie nahliadnuť a pochopiť aj ich historické a spoločenské kontexty.

Tvoj dlhoročný záujem o jogu a jej filozofiu vyústil do založenia vlastného štúdia. Aké kvality priniesla joga do tvojho života a čo by si rada sprostredkovala návštevníkom tvojho štúdia?

Joga sa pre mňa stala osobnou cestou po tom, ako som sa vyliečila z vážnej choroby. Doslova ma vrátila naspäť do života. Dala mi praktické návody ako žiť svoj život v súlade so svojim vnútrom, ale s plným rešpektovaním vonkajšieho sveta, aj vlastných limitov. Vrátila ma k Sebe, vďaka nej som získala vzácne spojenie radosti a pokoja. Radosť z pohybu, ktorý je pre moje telo liečivý a harmonický. Vnútorný pokoj a stíšenie, v ktorom nachádzam Seba. Vďaka tomu dokážem vnímať čistejšie aj svet okolo mňa a dokážem vidieť jasnejšie odpovede na každodenné otázky. Priniesla mi aj úžasných ľudí, priateľov, komunitu,  v ktorej môžeme spoločne hľadať otázky a nachádzať odpovede. Toto všetko chcem odovzdávať ďalej aj ľuďom, s ktorými sa stretávam. Zdravie fyzického tela, vnútorný pokoj a dobrý pocit, či už v tichu sám so sebou, alebo v skupine rovnako naladených ľudí.

Ľudí k joge privádzajú rozličné motívy. Niekto si chce upevniť zdravie, iní hľadajú techniky k relaxácii, stíšenie. Čo by si poradila tým, ktorí sa chcú vydať na cestu jogy?

Aj keď každého môže pritiahnuť iný prvotný motív, kto v sebe zachytí to nutkanie prísť na jogu, nech to volanie počúvne. Z nejakého dôvodu to volanie do jeho života prišlo a je úplne jedno či je za tým fyzický alebo duchovný dôvod. Najdôležitejšie je na úvod prekonať pochybnosti a výhovorky a neodsúvať to na „potom“. Hlavné je s dôverou začať, pretože bez prvotného kroku zostane všetko iba vo sfére predstáv a ani jogu nebude praktikovať nikto za nás. Druhou radou je vytrvať. Aj pri joge je totiž dôležitá sebadisciplína, vytvoriť si pravidelnosť, aby sme mohli pocítiť zmenu. No keď už sa stane súčasťou nášho života, tak netlačiť na seba príliš, ale nechať jogu cez seba plynúť. Je to cesta sebapoznávania, ktorá otvára človeku stále nové a nové možnosti vnímania, aj práce so svojim telom aj mysľou, preto si myslím, že nezáleží na prvotnom motíve, pretože na konci každý nájde oveľa viac ako hľadal.

V každodennom živote sa dá asi len ťažko vyhnúť stresujúcim situáciám. Vedela by si poradiť, ako ich čo najlepšie zvládnuť konkrétnymi jogovými metódami?

V stresových situáciách je najdôležitejšie svoju myseľ neupínať na stresujúci faktor, ale odpútať pozornosť iným smerom a ťaživé myšlienky nerozvíjať. Vo všeobecnosti je vhodná telesná aktivita, pretože odpútava pozornosť od stresujúcich myšlienok. Joga v sebe zahŕňa prácu s telom prostredníctvom vedomého dychu, ktorý sťahuje myseľ do prítomného okamihu. Cez rôzne dychové techniky, ako je napr. plný jogový dych, práca so zádržami dychu, s rytmom dychu, striedavé dýchanie, dokážeme upokojiť rozvírené myšlienky. Z asán mne osobne veľmi pomáhajú inverzné a rovnovážne pozície, pri ktorých sa musím maximálne koncentrovať a tým myseľ ustáliť a stabilizovať. Výborná je aj relaxácia, napr. s tibetskými miskami, pre mnohých aj spievanie mantier. Dôležité je ale predovšetkým nájsť si čas a priestor pre seba.

Okolo tvojho štúdia vzniká komunita ľudí, ktorí sa s radosťou vracajú na ďalšie hodiny jogy. Nepochybne je to aj vďaka lektorom, ktorí prinášajú do štúdia nezameniteľnú energiu, inšpiráciu a motiváciu. Je vás sedem, učíte rozličné štýly jogy – hatha jogu, flow jogu, power jogu, ashtanga jogu, detskú jogu. Ako ste sa ako partia dali dokopy a čo si na svojich kolegoch skutočne ceníš?

Keď som otvárala štúdio, mala som v predstave ľudí, s ktorými si budeme navzájom vychádzať ako priatelia. Nehľadala som ľudí s najviac certifikátmi a zahraničnými skúsenosťami, s ktorými sa stretnem formálne raz do roka, ale vedela som, že chcem mať pri sebe podobné duše, ktoré budú ľuďom odovzdávať krásny pocit a to najlepšie zo seba. A mám pocit, že sme sa presne takí našli. Je nás sedem a skutočne sme vytvorili malú komunitu, kde sme si navzájom priateľmi a kedykoľvek nám to čas dovolí, tak vybehneme na spoločný obed alebo čaj. Každý z nás je iný a práve tým sa dokonale dopĺňame. Venujeme sa rôznym štýlom, každý z nás vedie hodiny iným spôsobom a máme tak možnosť ľuďom ponúknuť rôzne spôsoby praktikovania jogy. Cením si, že sú moji kolegovia presne takí akí sú, pretože aj pre mňa sú veľkými učiteľmi.

Ty sama ako inštruktorka jogy dávaš hodiny hatha jogy, jogovej terapie a relax jogy. Na čo sú zamerané a aký vplyv môžu mať na ľudí v každodennom živote?

Hodiny Hatha jogy mávam rozdelené na hodiny pre začiatočníkov a mierne pokročilých. Každá hodina je prispôsobená aktuálnemu zloženiu skupiny a preto je vždy iná. Prechádzame klasickými jogovými pozíciami a dôraz kladiem na prácu s telom tak, aby sa energia v tele rozprúdila rovnomerne. Keď sa tejto joge človek venuje pravidelne, zlepší sa nielen jeho flexibilita a sila, ale celkovo odchádza s pocitom, že má viac energie a cíti sa fyzicky lepšie.
Na hodinách Jogovej terapie sa učíme prispôsobovať jogové pozície možnostiam svojho tela. Doslova sa učíme svoje telo vnímať a cítiť aj v pozíciách, ktoré sme doteraz vnímali automaticky. Na týchto hodinách je možné pracovať aj s ľuďmi, ktorí majú rôzne zdravotné obmedzenia, ktorým môže joga mnohé zdravotné problémy zmierniť.
Na hodinách Relax jogy sa venujeme jemnej a vedomej práci so svojim telom a dychom, ako aj relaxačným technikám, ktoré pomáhajú upokojiť myseľ a nachádzať stíšenie a spojenie so Sebou. Po náročnom dni je to pre mnohých úžasný spôsob ako nájsť stratenú rovnováhu.

Zaujalo ma, že v štúdiu prinášate aj hodiny detskej jogy. Ako hodiny prebiehajú a ako deti na jogu reagujú?

Hodina detskej jogy je robená hravou formou tak, aby sa deti počas nej zdravo hýbali, ale aj aby sa vedeli na záver stíšiť a upokojiť. Deti ju majú veľmi radi, pretože pohyb je pre ne zábavný, môžu na hodine aj šantiť, podporujeme ich fantáziu. Učíme ich aj nové veci, ktorými sa učia pracovať so svojim telom, ale aj pocitmi, či pamäťou.

Od akého veku je podľa teba vhodné začať s jogou? A sú vo všeobecnosti nejaké obmedzenia, kedy by si zvážila praktizovanie jogy?

Nedá sa určiť vek odkedy sa joge venovať, pretože každého osloví v joge niečo iné a v každom veku je možné nájsť techniky, ktoré sú pre človeka v danom období užitočné. S jogovými pozíciami sa dá hravou formou oboznamovať už od útleho detstva. Mnohé deti ju zažili už v maminom brušku na hodinách Gravid jogy, neskôr na spoločných cvičeniach mamičiek s bábätkami. Pre deti je dôležité nepredbehnúť ich vývoj a praktikovať jogu prispôsobenú ich veku. Špeciálne upravenú jogu môžu ale praktikovať aj seniori a dokonca aj ležiaci pacienti, ktorí môžu pracovať s dychom a mudrami (gestá rúk a tela). Neexistuje tak žiadne vekové obmedzenie, pokiaľ je joga vhodne zvolená a prispôsobená.
Obmedzenia sú skôr individuálne, napríklad pre ľudí, ktorí majú ťažšie psychické problémy sa neodporúča praktikovať meditatívne techniky, ale skôr fyzickejšiu formu jogy. Ľudia s rôznymi zdravotnými problémami by mali vždy svoj stav prekonzultovať s lektorom a ten im odporučí vhodné pozície, alebo ich varianty. Pre všetkých ale platí, že ak sa k joge pristupuje vedome a s rešpektom k Sebe, môže ju praktikovať prakticky každý.

Joga je komplexný systém. Nič sa v nej nedá urýchliť. Aké dôvody podľa teba bránia v jogovom raste?

Je dôležité rozlišovať, či si človek pod jogovým rastom predstavuje progres svojich fyzických možností, alebo vnútorný rast. Urýchliť sa nedá ani jedno ani druhé. Keď človek napríklad precení svoje fyzické možnosti, aj pri joge môže dôjsť k zraneniu, na vine ale nie je joga, ale nerešpektovanie svojich možností a prílišné zameranie na výkon. Joga nie je o súťažení ani o porovnávaní sa, ale o prežitku. A tak aj tu platí „zlatá stredná cesta“. Nevytvárať si prílišné očakávania, neskĺznuť do „ego jogy“, kedy sa snažíme ísť bezhlavo dopredu aby sme vyzerali pred druhými alebo aj pred sebou lepší ako druhí. Nelipnúť na vonkajšej forme, ale ísť za obsahom. Byť k Sebe úprimný a prijať aj vlastné obmedzenia a slabosti. Mať ale aj sebadisciplínu a nenechať sa odradiť prvotnými neúspechmi. Je to celoživotná cesta, ktorá človeka posúva, ak neustrnie na jednom mieste. Človek by mal mať v sebe odvahu aj pokoru, záujem spoznávať a vedome to poznané aj žiť.

Má joga na Slovensku vybudované zázemie? Komunikujú jednotlivé centrá medzi sebou?

Joga je aj na Slovensku čoraz obľúbenejšia a prakticky v každom väčšom meste vznikajú jogové centrá. Vytvára sa neustále nový priestor na zdieľanie a vrámci usporadúvania rôznych akcií, seminárov a workshopov medzi sebou na úrovni štúdií aj úzko spolupracujeme. Je úžasné, že sa pri spoločnej myšlienke vieme navzájom podporiť alebo doplniť. Je tiež skvelé, že aj na Slovensku sa v posledných rokoch začali organizovať jogové festivaly, na ktoré prichádzajú hostia aj zo zahraničia. Môžeme tak aj na Slovensku zažiť učiteľov z Indie, Ameriky, aj celej Európy.

Aké predpoklady by mal spĺňať človek, ktorý sa rozhodne učiť jogu? Čo by malo obsahovať kvalitné vzdelanie učiteľov jogy?

Človek ktorý chce jogu učiť by mal mať v prvom rade vlastnú skúsenosť a prax. Mal by mať v sebe integrované isté morálne hodnoty, ktoré joga presne definuje. Mal by poznať svoju osobnosť, mať zvládnuté svoje emócie a reakcie, vedieť navnímať potreby žiakov. Určite je potrebné mať v sebe veľkú dávku empatie a pokory, ako aj úprimnú snahu pomôcť druhým rásť. A samozrejme, vôľu posúvať sa a vzdelávať sa, čím pomáha nielen sebe, ale aj svojim žiakom.

Na Slovensku sa môže budúci učiteľ jogy vzdelávať vrámci akreditovaných lektorských kurzov 1. a 2.stupňa, popri nich existuje aj veľké množstvo doplnkových odborných kurzov pre inštruktorov, možnosťou je aj absolvovanie lektorských kurzov v zahraničí. Kurz poskytuje výborné metodické a odborné základy, na ktorých môže lektor ďalej rozvíjať svoju učiteľskú prax. Pre mnohých je kurz odrazovým mostíkom k celoživotnej ceste vzdelávania a sebapoznávania. Kvalitné vzdelanie by pritom malo dať budúcemu lektorovi poznatky nielen z oblasti anatómie a práce s ľudským telom, ale aj základné filozofické a historické kontexty jogy, bez ktorých je nemožné joge porozumieť. Dôležité sú aj návody ako pristupovať a komunikovať so žiakmi, pretože lektor by mal byť v istom zmysle aj výborný pozorovateľ a psychológ. Pre tých, ktorí majú úprimný záujem sa vzdelávať, je možností veľa, určite odporúčam akreditované centrá, ktoré garantujú určitú úroveň vzdelávania.

Počas tvojej jogovej praxe si sa stretla s mnohými inšpiratívnymi lektormi, dostali sa ti do rúk zaujímavé knihy. Mohla by si nám o niektorých z nich povedať čosi bližšie?

Nesmierne si vážim všetkých, ktorí prišli do môjho života a ak by som menovala iba zopár mien, vždy by tam niekto chýbal. Mala som a mám šťastie na skvelých učiteľov. Za veľa vďačím Adke Pročkovej, Fredymu Ayisimu, mojim súčasným učiteľom v Prahe, ale inšpiráciou mi boli aj učitelia v Indii. Musím povedať, že inšpiratívnych ľudí stretávam pri rôznych príležitostiach a stále viac si uvedomujem, že učiteľmi sme si všetci navzájom a človek nemusí byť lektorom, aby niečo hodnotné aj vrámci jogy druhému odovzdal. Inšpiráciu a hlbší zmysel hľadám v každom stretnutí, aj so žiakmi na hodinách. Knihy čítam veľmi rada, v poslednej dobe sú to skôr odborné knihy z oblasti jogy, z tých verejnosti dostupnejších mám veľmi rada diela od Eduarda Tomáša, Eckharta Tolleho, Elisabeth Heich či Alexandry David-Neel.

V štúdiu realizujete rozličné zaujímavé workshopy. Aké ste naposledy návštevníkom štúdia ponúkli?

Áno, každý mesiac sa snažíme prinášať rôzne workshopy a semináre s hosťujúcimi aj miestnymi lektormi, vrámci ktorých sa môžu ľudia ďalej vzdelávať, alebo prehlbovať svoju prax.  Nedávno sme mali jogové workshopy s Matejom Jurenkom, seminár detskej jogy s Ivkou Strakovou či muzikoterapeutické koncerty s našimi hosťami z Čiech. Veľmi sa teším aj z poslednej návštevy vzácneho hosťa z USA, keď k nám prišiel Dechen Karl Thurman z New Yorku, ktorý si naše štúdio vybral pri svojej zastávke na Slovensku. Bolo pre mňa obrovskou cťou, že súhlasil s návštevou a mohli sme spolu stráviť celý deň v zaujímavých rozhovoroch. V jeden deň sme tak ponúkli hneď dva fascinujúce workshopy s Dechenom u nás v štúdiu.

Ďakujem za rozhovor.

Share: