1383685_240131019471053_937756649_n

Rozhovor s Jurajom Péčom, členom kapely Čisté tvary,
Foto: archív kapely

Rocková formácia Čisté Tvary prichádza po 6 rokoch s novým hudobným materiálom. Na jeseň plánuje vydať v poradí svoj tretí album. Prvý singel, s názvom Dýchať síru, púšťa kapela do éteru v týchto dňoch. Aktuálnu zostavu kapely doplnil Oskar Rózsa, ktorý je aj jej dvorným producentom. O pripravovanom albume, muzike, textoch, ale aj zlomových okamihoch s Jurajom Péčom.

1. V roku 1999 sa kapela Čisté Tvary presťahovala z Martina do Bratislavy. Z menšieho mesta ste prišli do metropoly, ktorá je stredobodom slovenského hudobného diania. Zmenilo to aj nejako vašu hudbu, stali ste sa povedzme radikálnejšími?

To podstatné, čo sa asi zmenilo, bol prístup k hudbe samotnej. Nakoľko na to, aby sme kapelu “presťahovali” do Bratislavy, sme všetci museli vo svojich životoch urobiť dosť podstatné zmeny a rozhodnutia. Nebolo to vtedy ľahké, ale podarilo sa. Ja osobne som vtedy pochopil, že hudba a Čisté Tvary sú pre mňa hlavnou cestou z ktorej, pokiaľ sa to bude dať, už nikdy neodbočím.

2. Zatiaľ čo vaša prvá platňa Meskalin bola funky-rock -popovou alternatívou, Rita von Anarchia je podstatne temnejšou výpoveďou, zmení sa „štýl“ vašej hudby aj na tretej platni a kedy sa jej vaši fanúšikovia dočkajú?

My sa neradi opakujeme a ako čas plynie a svet sa mení, tak aj naša tvorba má svoj príbeh, cestu, vyvíja sa.
A to je práve to, čo nás na hudbe a umení obecne baví. Tá sloboda, ktorú človek má, keď si berie do rúk gitaru, alebo sadá za klavír a úplne bez ambície zahrá pár tónov a zrazu zaznie niečo neočakávané, prekvapivé, niečo, čo začne súznieť s pocitom, ktorý má práve vo vnútri, alebo s obrazom, ktorý mu v tej chvíli beží v hlave. Zahrá to jeden, dva, trikrát a vznikne skladba. My si v rámci tvorby a hlavne práve pri tých prvých tónoch nikdy nekladieme nijaké mantinely, alebo ciele, ako by mala pieseň vyzerať. Väčšinou to príde úplne spontánne. A takmer vždy to býva tak, že tieto nápady bývajú tie najsilnejšie. Takto vznikal aj materiál, ktorý bude obsahom našeho tretieho albumu. Von by mal ísť túto jeseň. Zatiaľ ako vôbec náš prvý album vznikal úplne organicky a prirodzene. Vyvíjal sa spontánne zo série jamsessions v legendárnom štúdiu Ebony, mieste nabitom zvláštnou, magickou energiou, ktoré dnes už bohužiaľ neexistuje. V 90-tych rokoch sa v ňom nahralo niekoľko podstatných albumov československej hudobnej scény (Lucie – Černý kočky, mokrý žáby, Richard Müller – LSD, Free Faces – La belle epoque atď … ). Produkoval ho, ako inak, opäť Oskar. A očakávania? Tie nemáme už dávno žiadne. Iba dúfame, že album bude dlho a hlasno rozpávať príbeh, ktorý je v ňom ukrytý. Na to, o čom hovorí, prídu ľudia sami.

3. Slovenská hudobná scéna je plná zaujímavých a populárnych skupín, ktorých hity sa ani po 1O-2O rokoch existencie kapely nedostanú do väčšiny našich rádií. Pritom éter je plný prevzatých amerických či anglických piesní, o ktorých kvalite by sa dalo dlho polemizovať. Ako sa v kapele pozeráte na tento dlho pretrvávajúci stav a dá sa s tým niečo robiť?

My to vôbec neriešime. Samozrejme, boli doby, keď nás podobné veci iritovali, ale dnes to už ide úplne mimo nás. Je skvelá doba, kedy človek na zdieľanie informácií, hudby a obsahov nepotrebuje rádiá. A v neposlednom rade, za tie roky hrania sme si už na Slovensku vybudovali pozíciu, v ktorej sa nemusíme báť o to, že budeme hrať koncerty pre prázdne sály ako v začiatkoch. Pre nás a pre našu tvorbu je to veľký kompliment. Dokazuje, že silné veci sa vždy presadia. Aj bez mediálnych barličiek.

4. Niektoré skupiny majú svoje veľké hudobné vzory /alebo spriaznené duše/ či už v bývalom Česko- Slovensku alebo vo svete, prezradíte tie svoje a je vôbec pre skupinu dobre orientovať sa na nejaký vzor?

Samozrejme, že ako každý hudobník, alebo umelec sme si prešli vo svojom živote obdobím, kedy sme sa hľadali, definovali. A vtedy je podľa mňa veľmi podstatné stanoviť si určité takpovediac “referenčné hodnoty”. Už si na to úplne presne nespomínam, ale takmer s istotou viem povedať, že v dobách, o ktorých hovorím, som bol silne ovplyvnený českým undergroundom. Ľudmi ako boli Mejla Hlavsa, Filip Topol atď. Pamätám si dokonca na koncert v Martine, kde sme z bytu mojich rodičov cez celé mesto “sťahovali” pianíno až na pódium, pretože som bol presvedčený, že žiadny iný, tobôž nie elektrifikovaný klávesový nástroj, nemôže predniesť svetu moje vášnivé emócie dostatočne pravdivo a verne:). Robili sme kvôli hudbe rôzne hlúposti. Ale boli to pekné časy!

5. Máte ako skupina ambície dostať sa do stajne nejakého veľkého zavedeného hudobného vydavateľstva, čo by vám asi prinieslo istú finančnú istotu, alebo chcete byť nezávislí?

Samozrejme, živiť sa výlučne hudbou, je sen každého hudobníka. Na druhej strane, byť rukojemníkom ľudí s kravatou neni nič príjemné a v konečnom dôsledku, hudbe samotnej skôr škodí. Nepoznám na Slovensku interpreta, ktorý by sa živil výlučne hudbou, ktorú vydáva vo veľkom vydavateľstve a nemusel by v rámci svojej tvorby robiť kompromisy. Navyše, toto obdobie túžob po “hudobných veľkovýkrmovniach” máme už za sebou, celé nahrávanie debutového albumu sme žili v predstave, že od podpisu zmluvy s veľkou gramofirmou je len krôčik. Mnoho ľudí okolo kapely, aj nestranných, ktorí počuli prvé demonahrávky zo štúdia, boli presvedčení, že budeme ďalší IMT Smile. Oskar sám ako producent, bol tak skalopevne presvedčený o komerčnom úspechu Meskalinu, že o iných možnostiach vtedy nepadlo ani slovo. Keď sa nakoniec uskutočnilo oficiálne stretnutie s pánom Riavom s UniversalMusic, prišlo veľké vytriezvenie. Vtedy nás to mrzelo, ale zároveň nám to otvorilo oči.

6. S existenciou skupiny Čisté Tvary aj obidvoma vydanými cédečkami je úzko späté meno významného slovenského producenta a skvelého hudobníka Oskara Rózsu, čo všetko vás ako kapelu tento výborný muzikant naučil a pred čím vás naopak vystríhal?

Naučil nás, že v hudbe je podstatná iba hudba samotná, na ničom inom nezáleží. Naučil nás veriť našej tvorbe a kapele v dobách, keď sme o nich pochybovali. Pamätám si na jeden večer, na Poľane, kde sme finišovali s Meskalinom. Nálada gradovala a Oskar nám rozprával o Müllerovi, Filipovi a skončil pri Ursinym. V jednom momente, priamo v strede vety, sa zastavil a povedal: ,,Viete čo, zabudnite na Ursinyho, teraz ste tu VY”. Ten moment si už asi navždy zapamätám. Ale nie preto, že by niekto chcel zhadzovať modlu akou Dežo Ursiny je. Ale skôr preto, že tento človek, ktorý tam stál a nejakým spôsobom chvíľu zdieľal hudobnú cestu s každým, koho som si v tej dobe v histórii slovenskej hudby vážil, (Varga, Ursiny, Filip, Šeban, Muller …) nás postavil do radu priamo vedľa nich. Neberiem a ani to nechcem brať doslovne, čaká nás ešte dlhá cesta, ale pre mňa to bol zlomový okamih.
ciste-tvary
7. Po 6 rokoch vydávate nový album. Prečo taká dlhá odmlka?

Počas toho času sa udialo veľa vecí a zároveň dozrel aj materiál, ktorý bude zachytený na našom pripravovanom albume. Viem, že ľudia by boli radi, aby sme vydávali albumy každý rok, ale niektoré veci sa urýchliť nedajú, jednoducho potrebujú svoj čas. Celý rok po skončení dlhej šnúry koncertov sprevádzajúcich vydanie albumu Rita von Anarchia som nezahral na gitare ani jeden tón a nenapísal ani jedno slovo textu. Jednoducho som vôbec nemal potrebu sa akokoľvek umelecky vyjadrovať. A vôbec mi to nevadilo, skôr naopak. Užíval som si to. Všetky slová boli dopovedané. Starý kruh sa uzavrel. Dom bol prázdny a uprataný. Čas pomaly plynul. Obyčajný život. A potom sa pomaly ako z hmly znova začali vynárať ďalšie slová, útržky textov, melódii. V mojom živote sa otvorili nové cesty a horizonty. Bol čas znovu vykročiť. Pretože ja som v prvom rade človek na ceste. Ani nie hudobník, alebo umelec, ale človek, ktorý hľadá. Ktorý sa vždy snaží v nánosoch spomienok, predstáv, túžob, v celom tom mori svojho života nájsť skutočné a silné pocity, aby za nimi nakoniec aj tak objavil len samého seba zloženého z miliardy iných neznámych tvárí. Niekto tomu hovorí univerzum. Nemenný, unikátny bod. Oceán, do ktorého sa vlievajú všetky rieky. Práve ten sa snažím v hudbe nájsť. A potom, ak sa mi to podarí, aspoň nachvíľu s ním splynúť. Asi aj preto Čisté Tvary hrajú ďalej.

8. Medzi vaše najznámejšie skladby patria piesne ako Meskalin, Lámem svoj hnev, alebo Rituál, ktoré majú osobitú atmosféru, napätie, výborné texty. Ako vznikali?

Písanie textov je pre mňa zvláštnym procesom, veľmi osobným a introspektívnym, takým mojim “denníkom podvedomia”. Texty, ktoré píšem, sú v prevažnej miere abstraktné. Ľudia mi často vravia, že im nerozumejú, nechápu ich, ale podľa mňa chápať umenie v zmysle racionálnosti nie je podstatné. Pozrite sa na Pollockove obrazy. Sú plné emócií, ale bez konkrétneho tvaru, to je možno analógia ku procesu, ktorým pracujem s textom aj ja.
1381457_240272759456879_1316804812_n

9. K novému albumu chystáte turné po slovenských mestách. Kedy štartuje a kde všade vás budú môcť vaši fanúšikovia vidieť?

Turné je zatiaľ iba v hrubých kontúrach, máme už dohodnuté niektoré termíny, avšak nejaký ucelený tour-plán zatiaľ neexistuje. Ale sľubujem, že hneď ako sa veci ujasnia a šnúra bude naplánovaná, budeme ľudí ihneď informovať. Sami sa na to veľmi tešíme.

Aktuálne info: Youtube: https://youtube.com/c/CistetvarySk
Facebook: https://www.facebook.com/CistetvarySk
Website: http://www.cistetvary.sk
Twitter: https://twitter.com/cistetvary
Google+: https://google.com/+CistetvarySk
Pinterest: https://www.pinterest.com/cistetvary


Music
Author: kaminotes

Get Connected