uvodna web_omalovanka AUTOR-360

 

Skôr ako vo svete vypukol boom s omaľovánkami pre dospelých, Slováci tú svoju už dávno mali. Vďaka mladej energickej dáme, Ivane Drobnej, sa do kníhkupectiev dostal výnimočný výtvarný projekt, ktorý v sebe spojil radosť z vyfarbovania a zároveň predstavil širokej verejnosti práce 16 mladých umelcov. Rok a pol po vypredanej prvej časti Omaľovánky prichádza jej autorka s novým zborníkom, obohateným o 22 sviežich diel. Autori jednotlivých prác sú animátori, ilustrátori, grafici aj vyštudovaní výtvarníci. „Chceme ukázať, akí šikovní ľudia tu tvoria,“ vysvetľuje dôvod vzniku Omaľovánky 2.0. Drobná. Výsledkom je knižka, ktorá spája milú kreativitu a fantáziu sveta detí s precíznosťou a detailmi sveta dospelých.


Rozhovor: Kamila Balcová
Foto: Juraj Bartoš, Martin Haburaj

1. Prednedávnom si v priestoroch Galérie Dunaj pokrstila druhé vydanie knihy Omaľovánka. Nadviazala si na úspešné prvé vydanie spred dvoch rokov. Čakala si taký záujem o knihu?

Keď sa rodila prvá Omaľovánka, prekonávala som veľa prekážok. Dosť pre človeka, ktorý sa práve nepohybuje vo svete knižného biznisu. Bolo potrebné vymyslieť, ako to celé urobiť. Nemala som skoro žiadne peniaze a ani som nevedela, na ktoré dvere klopať. Už len získať predlohu zmluvy pre autorov bol malý boj. Nevedela som, aký je reálny rozdiel medzi jedným a druhým papierom, čo znamená „vyradiť do tlače.“ Preto mi to aj toľko trvalo. Našla som grafika, tlačiareň, predajcov a samozrejme, bandu mladých ľudí, ktorí boli ochotní so mnou ísť za nejasným výsledkom. No podarilo sa! Sama som tomu nechcela uveriť – až sa mi tlačili do očí slzy dojatia, keď som knihu držala v rukách.
Teraz bola situácia o čosi jednoduchšia. Všetky zložky projektu som už poznala, a tak som len na chate napísala: „Počuj, idem urobiť dvojku. Si in?“ A oni išli bez zaváhania do toho znovu. Kedže boli cestičky vyšliapané, všetko sa dialo jednoduchšie, rýchlejšie. Po približne dvoch mesiacoch práce som mala v rukách druhé vydanie. Ani neviem ako ten čas ubehol. Koľko stovák emailov a riadkov chatu prebehlo pod mojimi prstami na klávesnici v snahe nájsť nových sviežich autorov, pretože som projekt chcela posunúť ďalej. Zo 16 talentovaných umelcov som tu mala zrazu 22 a po pravde, musela som si na to založiť veľkú tabuľku v exceli, aby som na nikoho a nič nezabudla. Nepomáhalo mi žiadne vydavateľstvo, žiaden distribútor. Oporu a pomoc som našla v mojom otcovi, ktorý mi pomáha so všetkými účtovnými záležitosťami, pretože tie fakt neznášam riešiť (smiech).
A zrazu je tu november a ja sa vidím pred plnou Galériou Dunaj na krste druhej časti Omaľovánky. Niektorých ľudí poznám, iných nie. Som z toho zmätená, dojatá, vydesená (smiech). Táto banda ľudí tu je kvôli Omaľovánke?! Fanstastické! Asi nič iné sa na to nedá povedať. Stála som tam, kolená mierne podlomené, s podporou mojich priateľov navôkol a pocitom, že ani neviem, čo pri príhovore táram. Azda som bola aspoň trochu vtipná. Každopádne, výstava vyzerala nádherne! Tie hodiny jej prípravy, skrvavené brušká prstov od rozlepovania obojstrannej pásky, hodiny inštalácie s mojou úžasnou kamarátkou. Stálo to za to!
do textu35 copy

2. Kedy a ako sa zrodil nápad vytvoriť tento projekt?

Niekedy mám pocit, že musím trpieť, aby som sa k niečomu veľkému dokopala. Pretože si myslím, že tento projekt je skutočne veľký. A vtedy často premýšľam, či naozaj musím byť vnútorne zlomená, aby som vytvorila čosi pekné. Aj za týmto projektom stál, bohužiaľ, rozchod s partnerom a množstvo nadobudnutého voľného času. Boli sme na výlete v Londýne. Letenky sme si kupovali ešte spolu a spolu sme aj leteli. V meste sme sa však už rozdelili a mňa sa ujal môj dlhoročný kamarát Filip. Milujem Londýn a mesto som si napriek všetkému užila. Posledný večer som nespala, lebo som mala veľmi skorý let. Filip nalial pitie, objednali sme si môj milovaný humus a len tak sme sa rozprávali. Hovorila som mu o mojom sne, ktorý sa mi nepodaril. Keď som pracovala ešte ako šéfredaktorka Inspire magazine, chcela som, aby sa práve v ňom objavili omaľovánky pre dospelých. Hravá forma ako prezentovať našich slovenských výtvarníkov. Bohužiaľ, vtedy mi to nevyšlo, a tak som sklamaná na projekt zabudla. Kamarát mi prehovoril do duše, vraj na čo čakám. Prečo to neskúsim znova, keď poznám kopec talentovaných ľudí, iste mi pomôžu. No a mal pravdu (smiech).
Druhý diel som pôvodne ani nechcela robiť. Pochybovala som o význame robiť niečo, čo už viem, pričom sa asi nič nové nenaučím. Pulty kníhkupectiev boli plné omaľovánok iných autorov. Aj teraz sa ešte obávam, či budú Omaľovánku 2.0 ľudia kupovať a či sa mi vrátia apsoň náklady.

3. Ako na projekt v začiatkoch ľudia z tvojho okolia reagovali? Vnímali ho ako perspektívny nápad, alebo ťa od neho skôr odrádzali?

Mám šťastie na svoje okolie. Alebo som si ho už rokmi dostatočne vytrénovala pri realizácii najrôznejších šialených nápadov (smiech). Dlho som kadekomu rozprávala o tom, čo zamýšľam. Síce na mňa pozerali s otáznikom v hlavách, ale nepovedali mi nič zlého. Skôr naopak. To vonkajšie okolie, ktoré si malo Omaľovánku kúpiť, bolo akoby uzavreté. Trend vymaľovávania tu vtedy ešte nebol. Ak som si nechcela vyfarbovať kačičky, musela som pastačiť knihy. Doteraz sa za túto neúctu trochu hanbím, ale zároveň sa uškŕňam, lebo je to pre mňa taký malý prejav rebelstva (smiech).
Akosi sme ale, zdá sa, aj bez väčšej reklamy presvedčili Slovákov, že vymaľovávanie je super a že ak už aj nechcú použiť farbičky, ako zbierka mladého umenia je Omaľovánka fantastická vec, pre mnohých darček.

4. Čo bolo na jeho realizácii najnáročnejšie?

Roky sa venujem produkcii. Organizovala som veľké festivaly a eventy, šéfovala časopisu, stála za online portálom ap. Čiže viem, že všetko stojí veľa mravenčej práce a síl. No v tomto som naozaj dobrá. Viem, znie to neskromne, ale aj napriek môjmu malému egu musím priznať, že keď sa ohliadnem späť, ja som asi Superman (smiech).
Brzdou všetkých mojich nápadov sú vždy peniaze. Možno je to tak aj dobre, pretože si človek všetko aspoň poriadne premyslí. Neurobí žiaden krok, čo by ho stál čo i len cent navyše, lebo ho jednoducho nemá. A ani ja som nemala. Som úplne normálny človek, čo chodí denne do práce, za ktorú dostáva plat. No ak si nejaký čas peniaze odkladáte a odkladáte, nechodíte často von a nekupujete si hlúposti, máte na vydanie knihy (smiech). Ono sa to možno nezdá, ale ak zaplatíte umelcom honoráre, tlač, riešite distribúciu – nakopí sa to ani neviete ako. Inak, umelci nedostali veľa, naozaj im za túto takmer dobročinnosť ďakujem. Celkovo sme v tomto projekte na minime a skôr to robíme z nadšenia. Na prvom diele mám doteraz mínus. Dúfam, že ho teraz dorovnám, snaha bola.
Druhý diel sa robil jednoduchšie, pretože sa objavilo množstvo ľudí, ktorí mi nezištne pomáhali a aj vďaka nim ešte nie som v blázinci (smiech).

5. Na základe akých kritérií si si vybrala autorov omaľovaniek, ktorí na knihe spolupracovali?

Ako prvých som oslovila autorov z „jednotky.“ Je to logické. Sú to skvelí, talentovaní ľudia a ja si ich veľmi vážim. A následne som začala pátrať. Snažila som sa všetkými možnými spôsobmi šíriť zvesť o tom, že idem vydať druhý diel. Pomáhal mi aj kamarát Tomáš, ktorý mi píše texty (pretože nielen že neviem kresliť, ja neviem ani poriadne písať) a usmerňuje ma v komunikácii s médiami. No a ak kričíš na všetky strany, čo ti hrdlo stačí a máš pocit, že už si napísal všetkým ľudom, čo môžu poznať ľudí, zrazu máš mailovú schránku plnú pozitívnych či negatívnych reakcií a už len hovoríš áno-nie, skúsme to, pošli mi niečo, skúsme sa dohodnúť.
Prišlo cez 5O prác. Zadanie mali všetci rovnaké – musí to byť čiernobiela vec veľkosti A5, ktorá sa dá vyfarbiť. Je jedno akou technikou je vytvorená, či ide o kresbu tušom, fotku, skladací domček alebo geometrickú, počítačom generovanú, zostavu čiar.
Snažila som sa vytvoriť silnú zostavu čo najrôznorodejších príspevkov. Žánrovo, technicky a tematicky čo najrozmanitejšiu. A azda mi to aj vyšlo.

omalovanka obal-310

6. Našli sa aj takí, čo spoluprácu odmietli? Ak áno, prečo?

Oslovila som naozaj kadekoho. Pár ľudí mi neodpísalo, pár rovno povedalo, že nestíha popri svojich pracovných veciach a niektorí mi písali dva týždne po termíne prijímania diel, že či ešte môžu poslať. Bohužiaľ, pri projekte, do ktorého je zapojených tak veľa osôb a subjektov, treba dodržiavať termíny a nedá sa inak.
Takže tak. Niekto nestihol, niekto stihnúť nechcel, niekomu nestačil honorár a niekto proste nemal pocit, že chce byť súčasťou. Ale to je všetko v poriadku. Ešte keď som začínala s prvou knihou, povedala som si, že je pre mňa najdôležitejšie, aby boli všetci spokojní. Aby nikto z toho nemal stres a aby sme to robili pre radosť. A na tomto princípe „voluntarizmu“ trvám aj teraz. Miestami človek musí pritlačiť, aby stíhal termíny pri výrobe a distribúcii. Ale stále dávam možnosť povedať „nie.“ Chcem, aby to bolo o radosti a dúfam, že sa mi to tak podarí udržať aj naďalej.

7. V čom sa líši druhé vydanie knihy od toho prvého? Čo všetko v ňom nájdeme?

Výrazným posunom je pridanie ďalších autorov. Ako som už hovorila, zo 16 sme šli na 22, čo je super. A do knihy sme dali aj stránku, kde majú „vymaľovávači“ nakresliť niečo nám a poslať mi to na mail. Zatiaľ nič neprišlo, ale tak hádam sa niekto odváži (smiech).

A čo kniha ponúka? Takýto parádny zoznam autorov!

Ján Juhaniak
Ryna Leffler
Alexandra Barth
Žužu Gálová
Alexander Körösfőy
Dominika Žáková
Dana Bubáková
Zden Hlinka
Katarína Bell
Adam Belis
Martina Rozinajová
Helena Tóthová
Scarlet Marcinková
Miloš Kučera
Katarína Prídavková
Dávid Marcin
Martin Tomori
Adéla Režná
Adam Pižurný
Zuzana Badinková
Adrian Macho
Richard Hlavatý

web_omalovanka vymalovanie-326
8. Prostredníctvom tohto projektu sa do povedomia širšej verejnosti dostávajú mená mladých, šikovných výtvarníkov. Ako vnímaš súčasnú slovenskú výtvarnú scénu?

Nemyslím si, že by som sa k nej mala vyjadrovať, keďže o nej nemám podľa mňa dostatočný prehľad. Ale ako laik by som povedala, že je ako snežienky. Prvé hlávky jemných kvetov sa neisto derú von snehom. Tým myslím, že sa mladá generácia snaží dostať svoje veci medzi širšiu verejnosť a slovenské umenie sa pomaly, ale isto otvára svetu, a to ma veľmi teší. Hlavne, ak vidím, že sa svojou prácou už vie pár ľudí aj normálne živiť, čo je fantastické! Všetkým držím palce a dúfam, že svoju energiu a talent do toho budú s plným nasadením dávať aj naďalej.
Priestor vidím stále v propagácii a otvorenosti. Nerobiť z umenia niečo povýšenecké, elitárske. To naozaj nemám rada a strašne ma to štve. Ale ak teda niekto musí hrať túto „horenosovú“ hru, nech sa páči, ale ja to „neberem a nežerem“.


9. Momentálne sú vo svete hitom antistresové omaľovánky pre dospelých. Vo veľkom fungujú fb stránky, na ktorých ľudia zdieľajú svoje práce. Známou autorkou omaľovaniek je napríklada Johanna Basgord, ktorá vytvorila knihy s vymaľovánkami ako Začarovaný les, či Tajomná záhrada. Ty si autorkou prvej slovenskej omaľovánky pre dospelých. Čo je podľa teba na nej unikátne?

Tomáš tvrdí, že o tom nemám hovoriť v tomto duchu, ale podľa mňa je veľkou vecou, že tá moja je aj pre mužov (smiech). Pretože si nemyslím, že je toľko otvorených pánov, ktorí by prekonali myšlienku, že majú niečo vyfarbovať a ešte k tomu samé kvetinky a mandaly. Nič v zlom, ja mám doma spomínanú Záhradu a až na použitý papier je úžasná, ale stále, nie je to práve všeobecne zamerané. Ja dúfam, že aj vďaka dielam, ktoré som do knihy vybrala, si táto činnosť nájde aj mužských fanúšikov. Chlapi, skúste to, je to fakt super!

No a Omaľovánka 2.0 je iná. Všetky knihy na trhu sú obvykle od jedného autora. Ja vám ponúkam 22 mladých slovenských talentov. Čo stránka, to niekto iný, niečo iné. A s bonusom, že nemusíte stránky vytrhávať, ak si ich chcete zavesiť na stenu. Práce nie sú zviazané, len umiestnené v krásnej zložke. Ponúkam špičkový papier, ktorý znesie nielen farbičky, ale i fixky. A tak môžu byť vaše práce oveľa pestrejšie a sýtejšie.

10. Čo ti práca na tomto projekte priniesla?

Dodala mi trochu viac sebadôvery. S tým mám v živote celkovo dosť problém. Ukázala mi, že sa veci dajú zvládnuť a tam kde je čierny tunel, kde nevidím na krok, sa viem naučiť zažať svetlo. Ukázala mi, že tam, kde je vôla, je cesta a kto naozaj chce, čas si nájde. Samé klišé, viem, ale je to tak.
No a to najdôležitejšie? Spoznala som množstvo úžasných ľudí, ktorí sa dali dokopy a stáli pri mne! Zrazu som nebola na všetko sama. Ten urobil toto, Ten tamto, Henten namaľoval parádny obrázok, Tamtá nakreslila cikajúcu fontánu. Ten so mnou hodinu či dve vyberal najlepší papier, Iný do mňa hučal na kávach, nech to urobím. Ona ma objala, keď som padala na zem a Oni tam stáli, keď som mala podlomené kolená.
Ah, zasa smoklím, ale toto je pre mňa fakt veľká vec. Nielen ten papier v obale, nielen tie diela, ale tá energia, tá ochota a tá voľa.

do textu 50 copy(1)
11. Keď práve neriešiš vydávanie kníh, čomu sa venuješ?:)

Celý deň sa v práci starám o bandu geekov, ako im rada s úsmevom hovorím. Pracujem ako človek pre všetko pre „The Spot“, kreatívny priestor – cowork – akcelerátor. Všetko od organizovania vzdelávacích eventov, cez nenávidené vykladanie umývačky, až po veľmi podnetné a inšpiratívne rozhovory s ľudmi, čo u nás sídlia, alebo sa zastavia.
Vo voľnom čase sa niekedy viac, inokedy menej venujem fungovaniu slovenského hackerspaceu Progressbar, kde nachádzam útočisko pre diskusie o viac technických projektoch a kde sú otvorení ľudia a také malé „nerd zoo“. Sú naozaj skvelí, vzdelaní, rozhľadení, niekedy sa zastavte!
S kamarátmi, čo žijú v Prahe, organizujeme raz ročne stretnutie, hackerský camp, CTJB, kde som sa našla vo voľnosti a v stavaní svetelných inštalácií. Ja viem veci organizovať, oni majú obrovské znalosti, a tak sa vzájomne v kadečom dopĺňame.
Teraz som mala dosť voľného času, pomáham združeniu Slovenské planetária. Chcú postaviť v Bratislave planetárium, kedže sme jedno z posledných veľkých miest, ktoré ho nemá. A chcú stmeliť planetária. Veľmi sa mi páči, čo robia a chcem ich podporiť ako budem vedieť a stíhať.
Pokúšam sa veľa cestovať a spoznávať nové veci. Nemusí to byť práve Srí Lanka, stačí mi k radosti aj opustený zarastený bazén pod Bratislavským hradom a podobné magické miesta.
Experimentujem s materiálmi a moja obývačka je skôr ihrisko.
Tento rok som začala čítať komixy. Stále si kupujem nové a veľmi ma to baví. Ako ich výtvarná stránka, tak i rýchlosť spádu deja a to, že knihu zvládnem prečítať za deň. Normálne čítam veľmi pomaly, za čo sa celkom hanbím, ale čo už.
A takých vecí by bolo asi viac, aktuálne si ma ale úplne rozcítila tými predošlými otázkami a možno už ani ľudí nebaví čítať toľké litánie tak to ukončím : ).

Ďakujem moc!

Ďalšie informácie:
web 2.0: http://www.laila.sk/#/omalovanka-2/
fb: https://www.facebook.com/Omalovanka-1414077632182440/
progressbar: https://progressbar.sk
slovenské planetária: http://planetaria.sk/prehlad/spravy/
spot: http://www.thespot.sk


Art
Author: kaminotes

Get Connected